Biblia, čiže Sväté písmo, najzákladnejší prameň kresťanstva a hlboký koreň etiky, ktorý po stáročia formoval predstavy o spravodlivosti, solidarite, vlastníctve, práci i zodpovednosti mocných voči slabým, patrí medzi hlavné zdroje Kresťansko-socialistického hnutia.
Kto chce hovoriť o kresťanstve bez sociálneho rozmeru, ten ho v podstate ochudobňuje o podstatnú časť jeho obsahu. Už Starý zákon, ktorý býva niekedy povrchne kritizovaný za to, že je plný krviprelievania a utrpenia, nesie viacero sociálnych prvkov, ktoré zdôrazňujú dôležitosť solidarity s chudobnými, spravodlivého zaobchádzania so zamestnancami či celkového vzájomného porozumenia medzi ľuďmi.
Prorok Izaiáš varuje zákonodarcov mimoriadne tvrdými slovami: „Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak, aby drobných ľudí odtisli od práva a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich korisťou a aby ozbíjali siroty. Čo však spravíte v deň navštívenia, keď nešťastie príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoje bohatstvo?“ (Iz 10,1-3) Tieto slová sú nielen historickým textom, ale výstrahou pre každú dobu, v ktorej sa právo ohne v prospech silných a bohatých. Biblia nepozná neutralitu voči útlaku. Zákon, ktorý slúži mocným na úkor slabých, je podľa proroka predmetom Božieho súdu. Myslia na to naši politici, ktorí často uzákoňujú zákony nie podľa toho, čo je prospešné bežným ľuďom – zamestnancom, hľadajúcim prácu, dôchodcom, ale podľa toho, čo je dôležité pre ich sponzorov, záujmové skupiny a špekulantov, ktorí hľadajú diery v zákone, aby sa mohli čo najviac nabaliť a aby boli „nedotknuteľní“? Bežný pracujúci človek je pritom často právne bezbranný napríklad voči zamestnávateľom či rôznym zbohatlíkom, ktorí majú zvyčajne všetko podchytené, môžu si dovoliť drahých právnikov a paragrafy sú ohnuté takým spôsobom, že v prípade sporu obyčajný človek ťahá za kratší koniec.
Izaiáš ide ešte ďalej, keď odmieta zbožnosť bez solidarity: „Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.“ (Iz 58,5-8)
Náboženské úkony bez konkrétnej pomoci trpiacim sú teda podľa proroka prázdne. Boh nestojí o divadlo pokánia, ale o konkrétnu spravodlivosť.
Podobnú dôraznosť nachádzame aj v Tóre. Druhá kniha Mojžišova (Exodus) zakazuje nespravodlivé zaobchádzanie s chudobnými ľuďmi pri súdnych sporoch a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spravodlivosť pre každého, bez ohľadu na sociálne postavenie: „Neprekrúcaj právo bedára v jeho spore“ (Ex 23,6) Spravodlivosť nemá byť selektívna a nesmie byť luxusom pre tých, ktorí si môžu dovoliť advokátov.
Kniha Levitikus (Tretia kniha Mojžišova) obsahuje viaceré nariadenia a opatrenia, ktoré by sme mohli považovať za sociálne: „Keď budete zberať úrodu svojej krajiny, nežnite svoje pole až do kraja, a keď zoberiete svoju úrodu, nepaberkujte. Ani vo svojich viniciach nepaberkujte a nezbierajte, čo poopadúvalo v tvojej vinici; nechajte to pre chudobných a cudzincov! Ja, Pán, som váš Boh!„ (Lv 19,9-10) a o pár veršov ďalej: „Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána!“ (Lv 19,13) poukazuje na potrebu včasného a spravodlivého vyplácania pracovníkov. Spravodlivá a načas vyplatená mzda je v Biblii častou morálnou výzvou.
Pri nasledujúcom verši „Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky, ale boj sa svojho Boha! Ja som Pán!“ (Lv 19,14) vidíme náznaky záujmu o uľahčovanie životných podmienok a solidaritu so zdravotne postihnutými osobami.
Okrem toho obsahuje kniha Levitikus aj viaceré ustanovenia viažuce sa k jubilejnému roku, napríklad o navrátení majetkov a prepustení otrokov. Izraeliti mali celkovo špecifické predpisy v otázke držby pôdy, pretože zastávali presvedčenie, že pôda je Božia a ľudia sú len cudzincami a prišelcami. Aj keď išlo o otrokársku spoločnosť, ale práve náboženstvo do nej vnieslo aj mnohé sociálne prvky, vďaka ktorým sa táto spoločnosť úplne neodľudštila, čo v konečnom dôsledku prospievalo aj k jej hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju.
Dôležitý význam zohráva ochrana pred podvodníckymi predajcami: „Nedopusťte sa nespravodlivosti na súde, pri meraní, pri váhe a pri dutých mierach! Majte správne váhy, správne závažia, správnu efu a správny hin!“ (Dt 19,35-36)
Podobné výzvy ako v knihe Levitikus vidíme aj v knihe Deuteronómium (5. kniha Mojžišova), kde sa uvádza: „Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku. Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech.“ (Dt 24,14-15) Táto kniha obsahuje aj viaceré ďalšie požiadavky na solidaritu voči blížnemu, napríklad úľava od vymáhania dlhu od súkmeňovcov v siedmom roku – v dnešnom podaní by sme mohli povedať, že išlo o mechanizmy, ktoré mali zabrániť trvalej koncentrácii bohatstva a dedičnej biede. Svätopisec v knihe tiež vyslovuje prianie, „nech niet medzi vami chudobného ani žobráka, lebo Pán, tvoj Boh, ťa požehná v krajine, ktorú ti dá do vlastníctva.“ (Dt 15,4) Dodáva však, že požehnanie príde len v prípade počúvania Boha a zachovávania jeho príkazov.
Aj Kniha prísloví na viacerých miestach vyzýva k solidarite s chudobnými, napríklad „Kto zdiera bedára, aby sa obohatil, a dáva boháčovi, iste zakúsi núdzu.“ (Prís 22,16) alebo „Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, a negniav v bráne bedára, lebo Pán prevezme ich pravotu a oberie ich oberačov o život.“ (Prís 22,22) Pripomína, že „Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.“ (Prís 14,31) Sociálna nespravodlivosť teda nie je v Biblii iba spoločenským problémom, ale aj problémom duchovným. Najmä naši zákonodarcovia, ktorí tvorbou legislatívy výrazne ovplyvňujú životné podmienky ľudí, ale aj zamestnávatelia či rôzni zazobaní ľudia žijúci odtrhnutí od reality bežného človeka, by mali mať na pamäti, že „Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva), bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude.“ (Prís 21,13)
To je len časť sociálnych odkazov Starého zákona, ktoré kritizujú hromadenie majetku, vykorisťovanie robotníkov a vyzývajú k solidarite a pomoci chudobným. Takýchto zmienok by sme našli v Starom zákone desiatky.
Skutočný vrchol sociálneho posolstva, priam sociálnu revolúciu lásky, však priniesol Ježiš Kristus.
Jeho posolstvá sú radikálne. Ježišove pôsobenie tu na Zemi bolo primárne určené práve chudobným, či už v duchu (jednoduchým ľuďom), ale aj materiálne nemajetným. Veď ako Ho cituje napríklad evanjelista Lukáš, „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.“ (Lk 6,21-23) A Ježiš ďalej karhá boháčov: „Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!„ (Lk 6,24-26)
Ježiš neoslavuje biedu ako takú, ale obracia hodnotový systém. Kristovo posolstvo nie je ekonomický program, ale radikálna výzva k premene srdca. Upozorňuje, že bohatstvo môže človeka zaslepiť a uzavrieť pred Bohom i blížnym. Na dôležitosť solidarity so slabšími a chudobnými upozorňuje i v príbehu o Lazárovi a boháčovi. Veľmi známy je tiež Ježišov výrok „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.„ (Mt 19,23-24)
Ježiš Kristus pochopiteľne apeloval na dobrovoľné rozdanie majetku chudobným. Komunisti vedeli, že boháči sa len tak ľahko svojich majetkov nezrieknu, a preto prišli s myšlienkou znárodnenia. My, kresťanskí socialisti vieme, že bohatí chcú byť zvyčajne ešte viac bohatými, ale zároveň ako kresťania uznávame, že sú určité prípady, kedy človek môže prísť k materiálnym dobrám aj poctivou cestou, hoci je to tá menej častá možnosť. Pripúšťame, že nie všetky prípady znárodnenia na začiatku socializmu museli byť spravodlivé. Možnosť znárodnenia však nechávame otvorenú v prípade vyšetrovania a očividného preukázania nečestného nadobudnutia majetku, či už za peniaze získané nepoctivým spôsobom, alebo rôznymi inými špekuláciami a machináciami pri samotnej transakcii. Takisto považujeme za vhodné znárodnenie strategického majetku alebo verejne-prospešného majetku, o ktorý sa súkromný majiteľ nijak nestará.
Ako uvádza Melicher (DAV DVA, 2025), „množstvo pozitívnych vecí sa dá objaviť nielen v evanjeliách Nového zákona, ale aj v samotnom živote Ježiša Nazaretského (Krista) a jeho učencov. Ježisovi nasledovníci zakladali v podstate komunistické obce, komunity, respektíve akýsi druh komún. Ľudia v nich žili bez akéhokoľvek súkromného majetku rovnostárskym životom. Ako príklady môžeme spomenúť komunity Antiochia a Smyrna.“
Jedným zo zdrojov, ktoré hovoria o takmer komunistickom spôsobe života prvých kresťanských komunít, sú Skutky apoštolov. V nich sa uvádza, že „množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.“ (Sk 4,32-35) Tam vidíme dosť veľkú podobnosť s komunistickou tézou „každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb.“
Nevyplatenie mzdy považuje Cirkev za do neba volajúci hriech, pričom sa opiera najmä o slová z Jakubovho listu, ktorý ostro kritizuje boháčov hromadiacich majetok na úkor pracujúcich, mimo iného slovami: „Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov.“ (Jak 5,4) V tom istom liste sa tiež spomína dôležitosť solidarity s núdznymi: „Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.“ (Jak 1,27)
Nebezpečenstvo honby za peniazmi je vykreslené v 1. liste Timotejovi, kde Pavol píše: „Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“ (1Tim 6,10) Podobne apoštol Pavol varuje pred lakomstvom aj v liste Hebrejom. Problémom samozrejme nie je samotné vlastníctvo, ale zbožštenie majetku. Keď sa peniaze stanú modlou, ničí to človeka i spoločnosť.
Biblické posolstvo je jasné: Boh stojí na strane utláčaných, chudobných, robotníkov, vdov, sirôt a cudzincov. Spravodlivosť nie je vedľajšou témou viery, ale jej neoddeliteľnou súčasťou. Viera bez sociálnej citlivosti je podľa prorokov i apoštolov pokrytectvom. Zároveň však Biblia neponúka jednoduché ideologické riešenia. Volá po premene človeka, po zodpovednosti, po solidarite, po správcovstve namiesto bezbrehého vlastníctva. Učí, že majetok má slúžiť životu, nie život majetku.
Ak má byť kresťanstvo živé aj dnes, nemôže zostať iba v kostoloch. Musí sa prejaviť v zákonoch, v pracovných vzťahoch, v ekonomike, v osobnom postoji k slabším. Lebo na konci sa nebude merať veľkosť nášho účtu, ale veľkosť nášho srdca.
Kresťansko-socialistické hnutie
Zdroje:
- Písmo sväté (Starý aj Nový zákon)
- MELICHER, Igor. Spoločné prvky kresťanstva a socializmu [z archívu DAV DVA]. In: DAV DVA – kultúrno-politická revue, 2025. Dostupné on-line: https://davdva.sk/igor-melicher-spolocne-prvky-krestanstva-socializmu/