Kresťansko-socialistické hnutie
„Ora et labora.“
Procházení kategorie
Zamyslenia a úvahy bratov z KSH nad rôznymi spoločenskými témami, nad aktuálnym dianím, ale i historickými udalosťami, cirkevnými či štátnymi sviatkami atď.
Dnešní liberáli či sekularisti často pristupujú k vede takmer ako k novému náboženstvu. Veda sa v ich očiach stáva ultimátnym autoritatívnym zdrojom pravdy, ktorý má odpovedať na všetky otázky, dokonca aj tie, ktoré sa týkajú zmyslu života, morálky či ľudskej dôstojnosti. Tento postoj nie je vedecký, ale ideologický – niekedy sa mu hovorí scientizmus.
V dobe, ktorú mnohí oslavujú ako vrchol pokroku a slobody, naša spoločnosť upadla do novej formy otroctva. Už nás nespútavajú reťaze, ale očakávania. Už nie bič, ale algoritmus, marketing a spoločenský tlak držia človeka v pokľaku. Kresťansko-socialistické hnutie (KSH) dvíha varovný prst nad systémom, ktorý si zo slov ako dokonalosť, výkon a sebazdokonaľovanie urobil nové …
Dnešná mladá generácia má často pocit, akoby „zjedla všetku múdrosť sveta“, bola najmúdrejšia a cíti sa veľmi dôležito. Odsudzuje starších ľudí ako „zadubených, zaostalých“ či tmárskych alebo spiatočníckych, neschopných prispôsobiť sa dobe. Hrdí sa tým, ako využíva najmodernejšie výdobytky vedy a techniky a je presvedčená, že vďaka týmto moderným technológiám disponuje múdrosťou, ktorú predchádzajúce generácie …
V čase, keď sa kresťanská viera stáva terčom výsmechu a náboženstvo je v očiach médií a liberálov „prežitkom“, zaznamenávame čudný paradox: tí istí ľudia, ktorí sa odvracajú od kostola, odmietajú Cirkev, Krista a kňazov ako sprostredkovateľov medzi Bohom a ľuďmi, v húfoch vyhľadávajú psychológov, sedia so sklopeným zrakom v ich čakárňach, platia im nemalé peniaze …
Ondrej Prostredník, bludný evanjelický teológ a člen Progresívneho Slovenska, sa stal synonymom pre zmätok a rozklad tradičných hodnôt. Jeho priezvisko „Prostredník“ by mohlo naznačovať úlohu sprostredkovateľa či mosta medzi rôznymi skupinami ľudí. Namiesto toho však pôsobí ako sprostredkovateľ chaosu, rozdeľujúci svojimi liberálnymi názormi a politickými postojmi spoločnosť a podkopávajúci morálne hodnoty.
Kapitalizmus sa prezentuje ako systém slobody, pokroku a prosperity, no v skutočnosti je založený na princípe neustáleho boja o prežitie, v ktorom vyhráva ten, kto je ochotný obetovať morálku v prospech zisku.
V dobe, keď sa všetko okolo nás mení závratnou rýchlosťou, keď sa hodnoty relativizujú, rodina oslabuje, jazyk kazí a technológie diktujú rytmus života, človek prirodzene hľadá niečo, čo je pevné, nemenné, isté. V srdciach mnohých veriacich práve takúto úlohu zohráva svätá Cirkev – ako priestor večnej pravdy, stálej identity a duchovnej istoty. Nie je preto …
Slovenskí politici, vrátane tých z koaličných strán, zvyknú pri prezentovaní svojich údajných zásluh alebo úsilia používať frázu, že pre nás získali alebo sa nám pokúsia vybaviť „európske peniaze“, v súvislosti s dotáciami z tzv. eurofondov. Znie to, akoby to boli peniaze, ktoré nám z dobrého srdca posiela akási neznáma a bohatá Európa. Mnohé samosprávy, úrady …
Toto známe Gorkého vyjadrenie v sebe nesie hlbokú pravdu, po ktorej túži azda každý človek – aby jeho práca nebola len nutnosťou, ale aj radosťou. No dnes sa musíme pýtať: je vôbec možné v súčasnom kapitalizme, aby sa práca stala zdrojom šťastia?
Kresťansko-socialistické hnutie (KSH) je presvedčené, že všetky spoločenské a politické systémy musia vychádzať z pravdy o človeku a jeho prirodzenosti, ktorá je náchylná na zlé. Katechizmus Katolíckej cirkvi upozorňuje na fundamentálnu pravdu: „Neuznávať, že človek má zranenú prirodzenosť, náchylnú na zlé, je príčinou veľkých omylov v oblasti výchovy, politiky, sociálnej činnosti a mravov.“ (KKC 407)