Dnešné evanjelium nám pripomenulo jeden z najznámejších Kristových zázrakov – rozmnoženie chlebov a rýb. Ježiš neodvrátil zrak od hladných zástupov, ani nepovedal, že ich bieda je jednoducho ich osud. Naopak, zľutoval sa nad nimi a nasýtil ich. Ukázal tým, že človek nemá byť ľahostajný voči núdzi svojho blížneho.
Na svätej omši, ktorej som sa dnes zúčastni, zaznel aj krásny príbeh pripisovaný Levovi Tolstému. Mladé dievča z bohatej rodiny sa stretlo s chudobnými deťmi, ktoré nemali čo jesť. Chcelo sa s nimi podeliť o jedlo, no jeho vychovávateľka ho zastavila slovami: „Nie, Boh to tak chce. Niekto musí mať viac a niekto menej.“ Otec chudobných detí však dievčaťu povedal, že Boh to tak nechce a že má počúvať jeho volanie, ktoré dievčaťu hovorilo, aby sa podelilo. Pravé Božie volanie totiž spočíva v láske, milosrdenstve a pomoci tým, ktorí sú v núdzi.
Práve v tomto spočíva aj filozofia Kresťansko-socialistického hnutia. Veríme, že úlohou kresťana, ale aj kresťanského štátu, nie je ľahostajne sa prizerať na biedu a nespravodlivosť. Jeho poslaním je starať sa o človeka – nasýtiť hladných, pomôcť chudobným, chrániť záujmy pracujúcich a vytvárať podmienky, aby každý mohol žiť dôstojný život. Nielen duchovne, ale aj materiálne. Božie slovo nám totiž ukazuje, že človek je jednotou tela i duše.
Žiaľ, aj dnes možno stretnúť kresťanov, ktorí zmýšľajú podobne ako vychovávateľka z príbehu. Tvrdia, že veľké majetkové rozdiely či bieda sú jednoducho prirodzeným poriadkom vecí a netreba do nich zasahovať. Často sa pritom odvolávajú na prirodzené právo. My prirodzené právo nespochybňujeme. Odmietame však predstavu, že prirodzeným právom je vykorisťovanie človeka človekom alebo obohacovanie sa na úkor biedy druhých.
Sociálne učenie Cirkvi je v tomto jednoznačné. Cirkev už od encykliky Rerum novarum učí, že robotník má právo na spravodlivú mzdu, dôstojné pracovné podmienky a život, ktorý zodpovedá jeho ľudskej dôstojnosti. Bohatstvo samo osebe nie je hriechom, hriechom sa však stáva vtedy, keď človek zatvára svoje srdce pred núdznymi alebo buduje svoje bohatstvo na nespravodlivosti.
Aj samotný Ježiš hovoril bohatému mládencovi: „Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným…“ Nešlo o útok na vlastníctvo, ale o výzvu, aby majetok nikdy nestál nad človekom. Kresťanská spoločnosť nemá oslavovať bezbrehý individualizmus, ale solidaritu, spravodlivosť a lásku k blížnemu.
Keď Ježiš videl hladné zástupy, nepovedal učeníkom: „Takto to chce Boh.“ Povedal im: „Vy im dajte jesť.“ V tejto jedinej vete je obsiahnuté celé kresťansko-sociálne posolstvo. Boh nás nevolá k ľahostajnosti, ale k zodpovednosti za našich blížnych.
administrátor
