Tento svet často núti človeka, ktorý sa snaží žiť kresťanským životom, aby sa vzdal svojich hodnôt a prispôsobil sa spôsobu života, ktorý je v rozpore s jeho svedomím. Ak chce kresťan žiť usporiadane, pracovať poctivým a čestným spôsobom, zachovať si čistotu, pristupovať k vzťahom zodpovedne a nechce striedať jednu partnerku za druhou, neraz sa stretáva s posmechom alebo nepochopením. Niektorí ho považujú za slabého, neskúseného alebo zaostalého. Akoby sa dnes hodnota muža merala počtom milostných dobrodružstiev, schopnosťou mať ostré lakte a „umením“ špekulovať; nie charakterom, vernosťou, pracovitosťou či schopnosťou niesť zodpovednosť za seba aj druhých.
Žiaľ, niekedy sa stáva, že aj mladé ženy, ktoré sa hlásia ku kresťanským hodnotám, podľahnú tlaku spoločnosti a dajú prednosť mužom, ktorí pôsobia sebavedomejšie, atraktívnejšie alebo sú populárnejší, hoci ich životný štýl je v rozpore s hodnotami, ktoré sami vyznávajú. To však nemení nič na tom, že mužnosť sa nemeria počtom vzťahov ani výškou konta. Skutočná mužnosť sa prejavuje v čestnosti, spoľahlivosti, schopnosti ovládať svoje vášne, stáť si za pravdou a niesť kríž každodenného života.
Aj pre ženy je v dnešnej dobe náročné zostať konzistentnými vo veciach viery a morálky. Sú vystavené mnohým tlakom, ktoré ich nabádajú k tomu, aby sa vzdali svojich zásad alebo ich začali považovať za prežitok. Kresťania vedia, že pokušenia od diabla prichádzajú rôznymi spôsobmi a často práve tam, kde to človek najmenej čaká. Mnohokrát prichádzajú cez okolie (napríklad kamarátky, kolegov či spoločenské prostredie), ktoré sa vysmieva skromnosti, vernosti alebo zdržanlivosti. Inokedy sa prejavujú prostredníctvom túžby po uznaní, obľúbenosti, materiálnom zabezpečení za každú cenu, spoločenskom postavení, povrchných vzťahoch, honbe za vonkajším vzhľadom, závisti voči druhým, nekonečnom porovnávaní sa na sociálnych sieťach alebo strachu z toho, že človek zostane sám.
Mnohé ženy tak stoja pred neľahkou úlohou zachovať si čisté srdce, rozvážnosť a vernosť svojim hodnotám aj v prostredí, ktoré ich navádza na opak. Podobne ako muži, aj ony zápasia s vlastnými slabosťami, pochybnosťami a pokušeniami. Skutočná cnosť nespočíva v tom, že človek nikdy nie je pokúšaný, ale v tom, že sa napriek pokušeniam znova a znova rozhoduje pre dobro, pravdu a lásku. Preto je potrebné modliť sa za mužov aj ženy, aby dokázali odolávať tlakom dnešného sveta a zachovali si to, čo je v ich živote dobré, krásne a ušľachtilé.
Dnešná doba je poznačená kultúrou okamžitého uspokojenia. Mnohí chcú všetko hneď: úspech, zábavu, pôžitok či uznanie, bez ochoty prinášať obete a prijímať zodpovednosť. Manželstvo, rodina, vernosť či celoživotné záväzky sa často vykresľujú ako prežitok alebo obmedzenie osobnej slobody. Naopak, nestálosť vo vzťahoch, sebectvo a honba za vlastným pohodlím bývajú prezentované ako znak modernosti a pokroku.
Človek, ktorý sa rozhodne kráčať inou cestou, sa preto môže cítiť osamelý. Niekedy má pocit, akoby išiel proti prúdu celej spoločnosti. Stretáva sa s nepochopením nielen medzi cudzími ľuďmi, ale neraz aj vo vlastnom okolí. Počuje, že je príliš konzervatívny, staromódny alebo že si „neužíva život“. V skutočnosti však nejde o zaostalosť, ale o vernosť presvedčeniu a hodnotám, ktoré považuje za správne.
Kresťanstvo nikdy nesľubovalo jednoduchú cestu. Naopak, Kristus hovoril o úzkej ceste, ktorou kráča menej ľudí. Veriaci človek preto nemá merať svoj úspech podľa toho, či ho spoločnosť obdivuje alebo schvaľuje. Aj keby bol považovaný za čudáka, je dôležité, či koná v súlade so svojím svedomím, či sa snaží žiť čestne, milovať Boha a blížnych a či si zachováva vnútornú integritu aj v časoch, keď je to nepopulárne.
Dejiny napokon ukazujú, že spoločnosť, ktorá opustí zodpovednosť, vernosť, rodinu a mravné zásady, môže krátkodobo pôsobiť slobodnejšie a príťažlivejšie, no z dlhodobého hľadiska sa ocitá v kríze. Pravda však nezávisí od toho, koľko ľudí ju uznáva, ale od toho, či je skutočne pravdou. Preto má zmysel stáť si za hodnotami aj vtedy, keď sa zdá, že sú v menšine.
KSH
