Na internete sa objavili správy o tom, že niektoré firmy v západných krajinách experimentujú s toaletami, ktorých sedadlá sú naklonené približne pod uhlom 13 stupňov. Myšlienka je jednoduchá: po niekoľkých minútach sa sedenie stáva nepríjemným, človek sa rýchlejšie zdvihne a vráti sa k práci. Zástancovia tvrdia, že ide o zvýšenie produktivity a zabránenie zbytočne dlhému vysedávaniu. My však hovoríme o niečom úplne inom – o ďalšom kroku v premene človeka na pracovný nástroj.
Samotná existencia takéhoto nápadu vypovedá o stave spoločnosti viac, než si možno myslíte. Ak totiž zamestnanci trávia na toalete viac času, nemusí to automaticky znamenať lenivosť. Často je to jeden z mála momentov počas pracovného dňa, keď si môžu na chvíľu oddýchnuť od stresu, neustáleho dohľadu, deadlineov a pracovného tlaku. Toaleta sa tak paradoxne stáva posledným miestom krátkeho pokoja.
Namiesto otázky, prečo ľudia potrebujú utekať na toaletu, aby si na pár minút vydýchli, sa však rieši, ako im zabrániť zdržiavať sa tam príliš dlho. Problém sa nehľadá v pracovných podmienkach, ale v samotných pracovníkoch. Nie je to človek, kto má mať priestor na odpočinok, ale výkon, ktorý musí byť maximalizovaný za každú cenu.
Takýto prístup odhaľuje hlbší problém modernej ekonomiky. Človek už nie je vnímaný ako bytosť s potrebou dôstojnosti, oddychu a ľudskej pohody, ale ako výrobný faktor, ktorého každá minúta musí prinášať zisk. Ak niekto sedí na toalete o pár minút dlhšie, niektorí manažéri v tom hneď vidia „stratu produktivity“. Je to smutná vizitka tejto doby, že ľudia sú v práci tak zdieraní, že si musia odskočiť na záchod, aby si aspoň trochu oddýchli od roboty a že zamestnávatelia ešte idú ďalej a už ani pri tom vykonávaní potreby sa človek nebude môcť na záchode zdržať dlhšie ako 5 minút. Kam sme to došli?!
Je pritom paradoxné, že technický pokrok mal ľuďom priniesť viac voľného času a lepšie pracovné podmienky. Namiesto toho často sledujeme opačný trend – rastúci tlak na výkon, neustále meranie efektivity a snahu kontrolovať aj tie najzákladnejšie ľudské potreby.
Spoločnosť, v ktorej sa rieši sklon záchodovej misy preto, aby zamestnanec náhodou neoddychoval o pár minút dlhšie, by sa mala zamyslieť nad tým, kam smeruje. Skutočne slobodná a zdravá spoločnosť sa nepozná podľa toho, ako efektívne dokáže vyžmýkať z človeka poslednú kvapku energie, ale podľa toho, ako si váži jeho dôstojnosť. Ak sa dostaneme do stavu, keď bude problémom už aj päť minút strávených na hajzli, potom zrejme nie je problém v zamestnancoch. Problém je v systéme, ktorý zabudol, že človek nie je stroj.
KSH
