Jiří Wolker (29. 3. 1900 – 3. 1. 1924) patrí medzi významných českých básnikov, o ktorých sa ale v slovenskom prostredí príliš nehovorí, tak ako v Čechách nie sú príliš známi slovenskí básnici či dejatelia. Je predstaviteľom tzv. „proletárskej poézie“, ktorú tvorili viacerí príslušníci českej ľavicovej inteligencie a ktorá kriticky reflektovala sociálne postavenie pracujúcich v prvej Československej republike.
Wolker začal aktívnejšie tvoriť približne od roku 1916 a písal ešte koncom roka 1923, krátko pred svojou smrťou. Jeho umelecká citlivosť presahovala hranice literatúry, bol nadaný aj výtvarne a takisto hral na viaceré hudobné nástroje, najmä klavír a husle a dokonca skladal hudbu.
Za jeho sociálnym cítením sa skrýva niečo hlbšie – kresťanský základ, ktorý ho formoval od detstva a ktorý z jeho vnútra nikdy celkom nevymizol. Wolker vyrastal v katolíckom prostredí. Svet vnímal cez jazyk dobra a zla, hriechu a spravodlivosti, lásky a obety. Ako mladík sa zúčastnil aj skautských táborov, ktoré taktiež formovali jeho osobnosť.
Po maturite odchádza študovať do Prahy právo (viac na prianie rodičov než svoje), s cieľom zaistiť si dobré živobytie. Tam sa stáva svedkom reality života bežných námezdných pracujúcich, bezdomovcov či iných ľudí na okraji spoločnosti a zároveň sa oboznamuje s činnosťou ľavicových intelektuálov, čo v ňom spúšťa príklon k socialistickým myšlienkam.
Wolker však neoslavuje triedny boj ako cieľ sám o sebe. On oplakáva utrpenie. V centre jeho tvorby je konkrétny človek: robotník, dieťa, žobrák, chudobný či inak trpiaci. Jeho básne nie sú naplnené hnevom či nenávisťou, ale bolesťou nad nespravodlivosťou. Skutočnosť, že on sám pritom pochádzal z materiálne dobre zabezpečenej rodiny a netrpel núdzou, ale napriek tomu nebol odtrhnutý od problémov bežných ľudí a nepociťoval voči núdznym povýšeneckosť, ale súcit a aj svojou politickou angažovanosťou chcel prispieť k zlepšeniu ich života, značí o jeho ľudskosti, ktorá pramenila z kresťanského prostredia, v ktorom vyrastal.
Jiří, žiaľ, pravdepodobne aj pod vplyvom svojich kamarátov, opustil matku Cirkev, z ktorej vystúpil v roku 1921. Niektorí ho vraj nabádali, aby se prestal pokúšať „spojiť robotnícku päsť a Lenina s krídlami anjelov“. Jeho rozhodnutie vystúpiť z Cirkvi bolo omylom, avšak neznamenalo rezignáciu na duchovné prežívanie a hodnoty. Skôr to bol pokus nájsť spravodlivosť tam, kde ju ako mladý citlivý človek naliehavo hľadal. Snáď mu to dobrotivý Pán odpustil.
Medzi jeho najvýznamnejšie a nepochybne najkrajšie diela patrí Svatý Kopeček. Je to dielo, ktoré naplno odráža autorovo duchovné prežívanie a hodnotové ukotvenie na pomedzí kresťanstva a komunistických myšlienok. Najlepšie to definuje asi táto strofa:
…a já jsem procesí dychtivé božího slova,
přicházím z daleké Prahy a rodného Prostějova,
dospělý chlapec, student a socialista,
věřící v sebe, železné vynálezy a dobrého Ježíše Krista,
dubnové stromy, silnice bílá, a přec smutného něco tu je,
jdu navštívit babičku chorou a dědečka, který ji ošetřuje.
„Rozprávač Svatého Kopečka chce svojou vierou a skutkami zmeniť svet, respektíve postaviť svet nový, lepší, spravodlivejší v duchu socializmu/komunizmu. Referenčným bodom je tu Biblia (Nový zákon). Využívanie kresťanskej symboliky u Wolkera je veľmi dobre známý a častý jav.“ (Kolár, 2024) Wolker vo svojich dielach a v Svatém Kopečku obzvlášť využíva mnohé nádherné básnické výrazové prostriedky, ktoré sa často odvolávajú na texty Svätého písma, biblické postavy či iné náboženské reálie.
Jiří Wolker zomrel na tuberkulózu vo veku nedožitých 24 rokov, podobne ako sv. Terezka z Lisieux, takmer aj v rovnakom veku (svätá Terezka sa dožila 24 rokov). Liečil sa aj na Slovensku v Tatranskej Polianke, kde sú po ňom pomenované jazierka a má tam pamätnú tabuľu. Na rozdiel od Terezky nebol svätec, ale aj on mal v sebe súcit a kresťanskú lásku k blížnemu. S kresťanskou nádejou sa preto úfame, že jeho duša dosiahla spásu, aj keď to vie iba sám dobrý Boh.
Bol to mladý človek, ktorý hľadal pravdu a spravodlivosť. Myslíme si, že nebudeme preháňať, ak Wolkera nazveme prototypom kresťanského socialistu v našich podmienkach. Môžeme sa len domnievať, ako by sa staval k reálnemu socialistickému systému po roku 1948, keby sa ho bol dožil.
Kresťansko-socialistické hnutie
Jeho nádhernú báseň Svatý Kopeček si môžete prečítať tu: 
Svatý Kopeček.pdf
Zdroje:
- GAJDOŠÍKOVÁ, Anna. Jiří Wolker: Píseň mládí pro klavír a zpěv [bakalárska práca]. Brno, Masarykova univerzita, 2021
- HÁJKOVÁ, Eva. Dnešek je jistě nesmírný zázrak. In: Křesťan dnes, 2021. Dostupné on-line: https://www.krestandnes.cz/dnesek-je-jiste-nesmirny-zazrak/
- HRDLIČKOVÁ, Alena. Vzpomínky na Jiřího Wolkera. In: Šmidingerova knihovna Strakonice, 2025. Dostupné on-line: https://www.knih-st.cz/content/vzpominky-na-jiriho-wolkera
- KOLÁR, Robert. Mesiášská stylizace ve Wolkerově Svatém Kopečku. In: Český jazyk a literatura, 2024. Roč. 75, č. 1, s. 22-25
- WOLKER, Jiří. Svatý kopeček. Československý spisovatel, 1960
Pozri aj:
https://www.stvr.sk/clanok/98716/jiri-wolker-1900-1924
