V dejinách uhorskej spoločnosti zohrávala šľachta a osobitne jej nižšia vrstva, tzv. zemianstvo, významnú úlohu nielen v oblasti politickej a vojenskej, ale aj duchovnej. Dnes sa často na zemianstvo pozeráme ako na privilegovanú vrstvu, ktorá si bránila svoje výsady, no v minulosti sa zemania neraz cítili byť nielen správcami pôdy, ale aj nositeľmi morálnych, duchovných a kultúrnych hodnôt, ktoré mali odovzdávať svojmu okoliu, vrátane poddaného ľudu.
Najmä na dedinách, kde zemianske rody sídlili často celé generácie, sa vytváral osobitý vzťah medzi zemanom a jeho poddanými. Tento vzťah nebol len hospodársky či administratívny, ale do istej miery aj pastiersky. Keďže v stredoveku platilo presvedčenie o trojakom ľude (šľachta, ktorá má brániť krajinu, udržiavať poriadok a byť príkladom; poddaní, ktorí majú pracovať a duchovenstvo, ktoré sa má za ostatné dve skupiny modliť), zemania si uvedomovali, že ich moc a autorita prinášajú aj povinnosti a jednou z nich bola aj starosť o zabezpečovanie podmienok pre duchovný život ľudu. V mnohých prípadoch to znamenalo, že zemania podporovali Cirkev a miestne farnosti, výstavbu kostolov, financovali farára alebo učiteľa, ba neraz zasahovali aj do výberu duchovných. Viacerí z nich si zakladali na tom, aby sa v ich obciach udržiavala náboženská morálka, poriadok a úcta k tradícii. Zúčastňovali sa na sviatkoch, organizovali procesie, ba aj sami boli duchovne činní, napríklad ako cirkevní kurátori či patróni farností.
Táto zodpovednosť bola niekedy motivovaná úprimnou vierou, inokedy spoločenským očakávaním alebo snahou o upevnenie vlastnej autority. Napriek tomu však prispievala k tomu, že náboženstvo nebolo iba súkromnou záležitosťou, ale žitou a spoločensky podporovanou skutočnosťou.
Dnes, keď sa spoločnosť sekularizuje a duchovný život sa stáva často súkromnou záležitosťou, je inšpirujúce obzrieť sa späť a pripomenúť si dobu, keď sa zemianska vrstva cítila byť zodpovedná za morálku prostého človeka. Táto historická skúsenosť nám môže pripomenúť, že duchovný život v štáte si vyžaduje nielen osobnú, ale aj spoločenskú oporu a starostlivosť.
