Už minulý rok sme priniesli porovnanie rôznych typov filmov, ktoré bývajú vysielané našimi televíziami v adventnom respektíve vianočnom období. Tentokrát ponúkneme porovnanie dvoch typov filmov, ktoré boli vysielané hneď po sebe na Luciu, 13. decembra tohto roku jednou z komerčných televízií.
Advent má byť obdobím stíšenia, očakávania a nádeje. Napriek tomu sa v posledných rokoch čoraz častejšie stretávame s javom, ktorý možno bez preháňania označiť za zosmiešňovanie vianočného ducha a posolstva týchto sviatkov. Televízne obrazovky v adventnom období zaplavili kvázi-vianočné filmy, snímky, ktoré síce používajú vianočné kulisy, no obsahovo sú s kresťanským poňatím Vianoc v hlbokom rozpore.
Mnohé z týchto filmov sú postavené na sexuálnych a perverzných narážkach, lacnom humore „pre dospelých“, zosmiešňovaní manželstva, vernosti a rodičovstva či ironizovaní náboženských hodnôt, prípadne postáv spojených s Vianocami (pani Clausová a podobne). Vianoce sú v nich len estetická kulisa, nie hodnotový rámec. Ide o typický produkt neskorého kapitalizmu: sviatky sa využijú ako značka, ktorá má pritiahnuť diváka, zatiaľ čo obsah sa podriaďuje sledovanosti, konzumnej dobe a povrchnej zábave. Výsledkom je duchovná prázdnota zabalená do svetielok a umelého snehu.
Takéto filmy neprinášajú pokoj a nevedú k zamysleniu, ale k otupeniu. A už vôbec nie k láskavosti či solidarite. Film Vianoce v putách (2007) by sme mohli zaradiť do tejto kategórie, aj keď podobných, alebo ešte horších, je samozrejme neúrekom. Nehovoriac o rôznych ideologicky ladených filmoch z obdobia posledných rokov, napríklad moderné spracovanie Popolušky, kde sú viaceré podprahové vsuvky, akoby vystrihnuté z príručky pre indoktrináciu a vymývanie mozgov.
O to viac v tomto kontexte vynikne film Marley a ja. Nejde o vianočný film v pravom slova zmysle – nemá náboženský ani sviatočný dej. Napriek tomu bol v adventnom období vysielaný na jednej z televízií a paradoxne pôsobil omnoho vianočnejšie než mnohé „oficiálne vianočné komédie“. Išlo o film rozprávajúci príbeh bežného amerického páru strednej triedy, ktorí sa spočiatku zdráhali mať deti, stavali iba na budovaní kariéry a vedení konzumného spôsobu života. Postupom času sa však rozhodli znevoliť si šteniatko, ktoré pomenujú Marley a ako postupne rastie, spôsobuje im široké spektrum patálií, ktoré dostávajú manželov často do rôznych humorne vyznievajúcich situácií. Postupne však sledujeme, ako spolu s Marleyho dospievaním manželia hľadajú svoju životnú cestu, riešia prácu, bývanie a finančné starosti, prechádzajú krízami vo vzťahu a stávajú sa rodičmi a zakladajú rodinu. Nakoniec sa teda pes stáva pevnou súčasťou ich rodiny.
Film vykresľuje manželstvo ako proces, nie romantickú ilúziu. Rodina je miestom radosti, ako aj únavy a svoje miesto v nej má zodpovednosť a obeta namiesto sebastrednosti. Marley je pritom stálym prvkom, ktorý ich spája. Nie je dokonalý, ale je verný. A práve jeho bezpodmienečná láska nastavuje kontrast k svetu plnému tlaku, ambícií a očakávaní. Film sa nevyhýba ani bolesti – starnutiu, strate, koncu. Robí to však dôstojne, bez cynizmu a lacných efektov.
Tento snímok z roku 2008 neponúka lacný cynizmus, perverznosti ani výsmech. Namiesto toho kladie dôraz na vernosť, trpezlivosť, obetu a ľahký rodinný humor. Ukazuje, že život nie je dokonalý, ale má zmysel, ak je prežívaný spolu – v rodine. Práve touto obyčajnosťou a ľudskosťou sa film dotýka samotnej podstaty Vianoc: lásky, ktorá sa prejavuje v maličkostiach, v starostlivosti o druhých a v schopnosti niesť bremená spolu.
Rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi je priepastný. A nejde len o filmový vkus. Ide o otázku, akú spoločnosť chceme formovať. Či spoločnosť výsmechu, bezbrehej sexualizácie a konzumu, alebo spoločnosť vzťahov, rodiny a solidarity. Náš, kresťansko-socialistický pohľad nemá nič spoločné s moralizovaním či zákazmi. Ide o jednoduchú vec: hodnoty, ktoré denne prijímame, nás formujú. A advent by nemal byť obdobím, keď sa vzdávame zmyslu Vianoc výmenou za lacnú zábavu.
KSH
