Liberáli nám dnes neustále opakujú: „Nikto vám nezakazuje praktizovať si svoju vieru! Tak prečo by sme aj my nemali právo robiť si čo chceme a propagovať to svoje?“ Tvária sa pritom ako strážcovia slobody, ale v skutočnosti len maskujú útok na kresťanstvo a prirodzený poriadok spoločnosti.
Áno, nikto nám zatiaľ nezakazuje ísť v nedeľu do kostola alebo sa doma modliť. Ale keď sa celý verejný priestor zaplní lacnou reklamou, gýčovou pseudomorálkou, úpadkovým správaním a neustálym presadzovaním egoizmu ako „novej viery,“ kresťanstvo sa vytláča na okraj. Síce nie zákazom alebo príkazom, ale hlukom, manipuláciou a negatívnym vplyvom na mladých ľudí. Tým, že mladí ľudia sú takýmto spôsobom odlákaní od návštevy kostola, ľudia v produktívnom veku sú zahltení prízemnou zábavou a zotročení v práci tak, že ani nemajú chuť chodiť ešte do kostola a najstaršia generácia postupne vymiera, dochádza k znižovaniu počtu veriacich v kostoloch a tak aj k znižovaniu počtu farností, bohoslužieb a v zahraničí aj kostolov samotných, čo má nakoniec vplyv na možnosti reálneho praktizovania náboženského života.
Navyše, kresťania sú čoraz častejšie terčom výsmechu, urážok, ponižovania a ateistickej propagandy, ktorá by schovala do vrecka aj tvrdých stúpencov tzv. vedeckého komunizmu. Tí istí, ktorí donekonečna hovoria o „tolerancii“ či „ľudskosti,“ vedia byť k veriacim špinavo netolerantní. Oni dobre vedia, že človek je slabý, náchylný k pohodlnosti a sebectvu – a práve na túto slabosť útočí diabol, ktorému vyhovuje chaos, morálny zmätok a spoločnosť, kde je za smiešneho považovaný ten, kto sa snaží žiť podľa Božích prikázaní.
Diabol nepotrebuje nič zakazovať, stačí, že podporuje hluk, ktorý prehluší hlas pravdy. Dá ľuďom falošnú slobodu bez zodpovednosti, kde si každý vyberá „podľa chuti.“ A pretože človek nie je vždy schopný sám rozoznať dobro od zla, prikloní sa často práve k tomu zlému. Zlému, ktoré je zabalené v lesklom papieri a predávané ako „moderné“ či „pokrokové.“
Čo na to hovoria liberáli? „Keď sa ľudia odvracajú od kresťanstva, asi je chyba v kresťanstve, asi kresťanstvo nemá ľuďom čo ponúknuť a kresťanské myšlienky sú nesprávne.“ …Aká priehľadná lož! Kresťanstvo však nie je lacný tovar, ktorý sa na nás valí z televíznych reklám a billboardov. Pravda nepotrebuje reklamnú agentúru, ale klamstvo áno. A tak keď niekto napumpuje milióny do šírenia konzumného odpadu a propagácie zvrhlého správania a potom triumfálne vyhlási, že „ľudia to chcú,“ je to smiešne a tragické zároveň. Takto pracuje otec lži – diabol, ktorý najskôr poblázni človeka a potom mu našepká, že to bola jeho slobodná voľba.
Liberáli pritom neútočia len zvonka. Snažia sa deformovať aj samotnú svätú Cirkev, či dokonca infiltrovať sa do jej štruktúr. Presviedčajú ju, že musí byť „otvorená pre všetkých,“ čo samo osebe znie správne, lebo Kristus prišiel spasiť hriešnikov. Ale liberálom nejde o obrátenie hriešnika, o jeho očistenie od hriechu a nový život. Oni chcú, aby Cirkev prestala volať človeka k pokániu a k dodržiavaniu Božích príkazov. Aby hriech nebol pomenovaný ako hriech, ale aby bol považovaný za „osobnú voľbu,“ ktorú treba rešpektovať, ba aj požehnávať. Chcú z Cirkvi urobiť bezchrbtovú inštitúciu, ktorá namiesto slov „choď a viac nehreš“ len mlčky prikývne a povie: „Pokračuj, je to v poriadku.“ Aj niektorí cirkevní predstavitelia sa žiaľ nechajú zlákať sladkými rečami liberálov, respektíve ružovým pozlátkom ich vízií, mysliac si, že keď si bude môcť každý robiť, čo sa mu zachce, tak sa ľudia uvedomia, rozlíšia to dobré, začnú sa tým riadiť a nastane tu Božie kráľovstvo.
Podstata problému je taká, že ľudia často nevedia sami rozlíšiť, čo je naozaj dobré. Preto potrebujú pevné hodnoty, ktoré nevznikajú v hlavách influencerov ani sa nemerajú počtom „lajkov“ na Facebooku, ale stoja na skale Božej pravdy, odovzdanej a stráženej svätou Cirkvou. Cirkev je tu práve na to, aby človeku ukazovala cestu, viedla ho k pravde a chránila ho pred klamstvom a sebaklamom. A práve toto liberáli nenávidia, pretože kresťanstvo im nastavuje zrkadlo. Nehovorí im, čo chcú počuť, ale čo počuť potrebujú.
Sloboda bez pravdy je len anarchia preoblečená do pekného obalu. A liberálna „rovnosť názorov“ v praxi znamená, že hluk klamstva prekričí tichý hlas pravdy. Kresťanstvo je na ústupe nie preto, že by nemalo čo ponúknuť, ale preto, že zlo sa vnucuje hlasnejšie, drzejšie, bez hanby a tí slabší mu podľahnú. No pravda má jednu výhodu, ktorú lož nikdy nemá – je večná a nemenná. Lož sa musí neustále prekrývať novými klamstvami, pravda stojí pevne a nakoniec vždy zvíťazí. Navyše, svätá Cirkev má prisľúbenie od samotného Boha, že pekelné mocnosti ju nepremôžu.
Ako Kresťansko-socialistické hnutie hovoríme jasne: dosť bolo falošnej hry na „slobodu“. Skutočná sloboda nespočíva v tom, že sa všetko smie, ale v tom, že sa človek dokáže rozhodnúť pre dobro. A dobro nie je to, čo je práve v móde či čo sa páči väčšine – dobro je večné a nemenné. A jeho zdrojom nie je človek, ale Boh. Ak sa nenecháme umlčať, ak dokážeme stáť pri pravde bez ohľadu na cenu, budú mať naše slová a skutky väčšiu váhu než všetky krikľavé klamstvá sveta. A vtedy sa ukáže, kto staval na piesku a kto na pevnej skale.
Liberáli môžu svoje prázdne frázy kričať akokoľvek hlasno. My budeme pevne stáť, pretože pravda nepotrebuje robiť hurhaj – stačí, že je nezničiteľná. A diabol, akokoľvek hlasno reve, nikdy nepremôže Kristovu pravdu.
