Dnešní liberáli či sekularisti často pristupujú k vede takmer ako k novému náboženstvu. Veda sa v ich očiach stáva ultimátnym autoritatívnym zdrojom pravdy, ktorý má odpovedať na všetky otázky, dokonca aj tie, ktoré sa týkajú zmyslu života, morálky či ľudskej dôstojnosti. Tento postoj nie je vedecký, ale ideologický – niekedy sa mu hovorí scientizmus.
Scientizmus však nie je to isté ako veda. Kým veda skúma prírodu pomocou pozorovania a experimentu, scientizmus tvrdí, že iba to, čo sa dá vedecky dokázať, je pravdivé. Tým však paradoxne popiera mnohé hodnoty, na ktorých stojí aj samotná veda – ako dôvera, etika, pravdivosť, úcta k človeku. Veď napríklad lásku, krásu alebo spravodlivosť nemožno zmerať ani spočítať, no sú reálne.
Keď niekto uctieva vedu ako božstvo, nie je to prejav racionality, ale náhradné náboženstvo bez Boha, v ktorom sa miesto viery v Stvoriteľa človeku natíska viera v neobmedzený pokrok, technológie a človeka ako „pána prírody“. Výsledkom je často pýcha, odtrhnutie od duchovna a strata pokory pred tajomstvom bytia.
Militantní ateisti a liberáli často používajú vedu ako nástroj na diskreditáciu viery. Tvrdia, že veda „dokazuje“, že Boha netreba, alebo že všetko je možné vysvetliť prirodzenými zákonmi bez potreby Stvoriteľa. Avšak treba si uvedomiť, že veda ako taká nie je svetový názor, ale je to metóda skúmania prírody. To, že niekto interpretuje vedecké poznatky ateisticky, je už filozofická voľba, nie vedecký záver. Veda jednoducho nemá nástroje na vyvrátenie existencie Boha, pretože ten sa vymyká kategóriám priestoru, času a merateľnosti. Tendencia niektorých dnešných liberálov vytláčať náboženstvo z verejného priestoru alebo ho zosmiešňovať ako „prekonaný mýtus“ teda často vychádza z ideologických a nie vedeckých pohnútok. Je to istý druh novodobého sekulárneho fundamentalizmu.
Mnohí kresťania pritom vedu nevylučujú, ale ju chápu ako dar, ktorý treba používať múdro, v službe pravde, dobru a láske. Výraz Eruditio et religio, teda Vzdelanosť a náboženstvo, alebo niektoré jeho obmeny, napríklad aj heslo Spolku svätého Vojtecha Fidei et scientiae (Viere a vede) veľmi pekne vystihujú historické prepojenie viery a rozumu. Kresťanská tradícia po stáročia budovala školy, univerzity, knižnice – práve z presvedčenia, že pravda je od Boha a teda poznanie sveta nás k Nemu približuje.
Už sv. Augustín alebo sv. Tomáš Akvinský zdôrazňovali, že viera a rozum si neprotirečia, ale sa dopĺňajú. Veď aj zázraky, podľa sv. Augustína, nie sú niečím, čo by bolo proti prírode, ale niečím, čo sme o prírode ešte nezistili. Mnohé poznatky z obdobia antiky sa uchovali vďaka byzantským kláštorom. V ranom stredoveku boli kláštory centrami vzdelanosti a prvé univerzity (napríklad v Paríži, Bologni, Oxforde či pražská Karlova univerzita – prvá univerzita na sever od Álp a na východ od Rýna) vznikli pod ochranou Cirkvi. Je zaujímavé, že práve v dobách, keď sa veda prudko rozvíjala, boli to veriaci kresťania, ktorí stáli pri jej základoch. Verili totiž, že Boh stvoril svet racionálne a zmysluplne, takže ho možno skúmať a objavovať. A práve preto kresťanskí vedci ako Mikuláš Kopernik, Gregor Mendel alebo Georges Lemaître (autor teórie Veľkého tresku a zároveň katolícky kňaz) nemali problém prepájať svoju vieru a vedecké bádanie. Takisto viacerí kňazi a mnísi na našom území, medzi nimi napríklad legendárny Cyprián z Červeného kláštora, Juraj Fándly či Andrej Kmeť skúmali bylinky, pomáhali prostému ľudu s liečbou chorôb, zaoberali sa históriou, archeológiou a inými vedami.
Rozdiel oproti dnešnému liberálnemu scientizmu je v tom, že kresťania chápu vedu ako službu pravde a dobru, nie ako nástroj nadradenosti alebo pýchy. Kresťanské vzdelávanie vedie k pokore, múdrosti a zodpovednosti, nie k popieraniu či vytláčaniu Boha.
Boh je Ten, kto stvoril svet s múdrosťou a harmóniou a dal človeku schopnosť poznávať, objavovať a vytvárať. Mnohé vedecké objavy a technické vynálezy majú v sebe potenciál veľkého dobra – napríklad fotoaparát, ktorý dokáže zachytiť krásy stvorenstva, uchovať spomienky, dokumentovať historické udalosti či sprostredkovať príbehy iným. No práve tak, ako sa môže používať na vznešené účely, môže byť aj zneužitý – na ponižovanie ľudskej dôstojnosti, napríklad keď zachytáva nahotu spôsobom, ktorý robí z človeka iba telesný objekt, alebo keď zaznamenáva intimitu, ktorá by mala byť výlučne medzi dvoma osobami v láskyplnom a manželskom zväzku. Zavrhnutiahodné tiež je, ak sa fotoaparát zneužíva na špehovanie, tajné sledovanie ľudí, šírenie nenávisti či manipuláciu reality cez vytrhnuté alebo falošné zábery. Podobne aj iné veľké vynálezy ako lietadlo, mobil, internet atď. môžu byť na požehnanie, ale ak chýba morálna opora v Bohu, ľahko sa stanú nástrojmi vojny, vykorisťovania, klamu a duchovnej prázdnoty. Preto musí veda stáť na pravde, pokore a zodpovednosti pred Tým, kto je Pravda sama.
Kresťansko-socialistické hnutie
