V roku 1982 uprostred ruchu a betónu dolného Manhattanu, len kúsok od burzy a mocenských centier sveta, vyrástlo niečo nečakané – pole pšenice. Umelkyňa Agnes Denes, v rámci projektu Wheatfield – A Confrontation, nechala navoziť zeminu, vyorať brázdy a zasiať obilie na mieste, kde by väčšina očakávala len betón, asfalt a ziskuchtivosť. Jej cieľom bolo poukázať na kontrast medzi prírodou a mestským prostredím, ako aj na otázky týkajúce sa ekológie, hospodárstva a spoločenských priorít. Denes opísala svoje dielo ako „vniknutie vidieka do metropoly s najdrahšími nehnuteľnosťami“, čím chcela upozorniť na zanedbávanie environmentálnych a ľudských potrieb v prospech urbanizácie a zisku.
Pole o rozlohe cca 0,8 hektára bolo udržiavané a úroda nakoniec zozbieraná, pričom výnos presiahol 1 000 libier (približne 450 kg) pšenice. Dnes je tento obraz – zlaté pšeničné klasy pred „dvojičkami“ Svetového obchodného centra – silným symbolom, ktorý môžeme vnímať aj ako duchovné memento.
Pšenica nie je len rastlinou dôležitou pre život. Je obrazom začiatku celej našej civilizácie. Keď sa človek prestal živiť ako kočovný lovec a zberač, zakorenil sa – a to doslova – obrábaním pôdy. Táto zmena nebola len materiálna, ale aj duchovná. Človek pochopil, že zem je dar od Boha a prácou na nej vstúpil do nového vzťahu s Tvorcom. Rozvinula sa spoločenská hierarchia, vznikli prvé mestá, neskôr štáty. Usadený spôsob života založený na poľnohospodárstve podmienil nárast populácie a technologický rozvoj. Z obilného zrna, ktoré padlo do zeme, vzišiel nový život.
To, že práve v srdci kapitalistického sveta mohlo na chvíľu opäť klíčiť obilie, nám pripomína, že pravý poriadok spoločnosti nevychádza z burzových tabúľ, ale z hlbokého rešpektu k prírode, k pôde a k Božiemu zámeru s človekom. Civilizácia nestojí na betóne, ale na chlebe, ktorý vznikol z práce roľníka a požehnania zhora.
V tomto umelkyninom počine môžeme z kresťanského pohľadu vidieť výzvu aj nádej. Výzvu na návrat k jednoduchosti, k poctivej práci a úcte k prírode. A nádej, že aj v srdci bezbožného systému môže na chvíľu zasvietiť Božie svetlo – v podobe poľa, ktoré pripomína raj, z ktorého sme vyšli, a ktorý môžeme z Božej milosti budovať znova.
