V čase, keď sa kresťanská viera stáva terčom výsmechu a náboženstvo je v očiach médií a liberálov „prežitkom“, zaznamenávame čudný paradox: tí istí ľudia, ktorí sa odvracajú od kostola, odmietajú Cirkev, Krista a kňazov ako sprostredkovateľov medzi Bohom a ľuďmi, v húfoch vyhľadávajú psychológov, sedia so sklopeným zrakom v ich čakárňach, platia im nemalé peniaze a veria, že práve tam nájdu spásu pre svoju zlomenú dušu. Ale nachádzajú ju tam naozaj? Alebo len hľadajú vykúpenie bez Boha?
V dnešnej spoločnosti, najmä tej západne orientovanej a čoraz viac sekularizovanej, sledujeme zarážajúci paradox. Liberáli a sekularisti tvrdia, že náboženstvo je prežitok, že kňazi manipulujú ľuďmi, že človek má „nájsť seba“. Kňaz – človek s hlbokým duchovným, morálnym aj intelektuálnym rozmerom – býva zosmiešňovaný, spochybňovaný alebo rovno vylúčený z verejného života. Zato psychológ – často bez skúsenosti so životom v pokore a službe druhým – je považovaný za neomylného experta na ľudskú dušu, hoci v mnohých prípadoch len mechanicky aplikuje všeobecné poučky.
Psychológ ako nový sprostredkovateľ „spásy“?
Psychológia sa v súčasnosti teší veľkej popularite, hoci jej vedecký základ je často vratký a ideologicky podfarbený. Je to buržoázna paveda, ktorá namiesto pravdivého pohľadu na ľudskú dušu ponúka iba neurčité frázy. Psychológ, akokoľvek múdry a vzdelaný, nedokáže poskytnúť odpovede na najhlbšie otázky existencie, pretože ich vedome obchádza. Vyhýba sa slovám ako vina, hriech, duša, odpustenie. A pritom to sú práve tie oblasti, v ktorých človek najviac trpí.
Človek pri návšteve psychológa rozpráva, plače, vyzlieka sa zo svojich trápení, ale nedostane žiadnu skutočnú radu ani oporu – maximálne len ďalší termín o týždeň. Zamysleli sme sa niekedy nad tým, čo vlastne psychológ človeku ponúka? Mnohokrát iba pasívne počúvanie, všeobecné rady alebo v horšom prípade aj ideologickú manipuláciu. A aj keď vám reálne nijak nepomôže, účet za sedenie zaplatiť musíte.
Samozrejme, neodsudzujme každého psychológa. Sú medzi nimi poctiví ľudia, ktorí chcú pomáhať. No zároveň treba priznať, že psychológia sa stala výnosným biznisom a nie raz sa za odborným titulom skrýva plytkosť, rutinnosť či ideologická indoktrinácia. Odmietači a popierači Boha a kresťanstva si náboženskú vieru často nahradzujú slepou dôverou vo vedu bez duše, ktorú niekedy povyšujú až na akési náboženstvo, zatiaľ čo živé duchovno je zosmiešňované ako niečo tmárske a zastarané.
Chémia namiesto Krista
Ak už psychológ nestačí, alebo sa ukáže ako bezmocný, nastupuje psychiater. Ale ten zvyčajne namiesto hľadania príčiny problémov v duši či svedomí, len nadopuje pacienta medikamentmi. Chemický „balíček“ na úzkosť, depresiu, nespavosť či výkyvy nálad, samozrejme s množstvom vedľajších účinkov, vrátane zhoršovania pamäte, neprimeraného priberania alebo iných fyzických ťažkostí. Namiesto rozhovoru tu máme diagnózu, namiesto pokánia sedatíva.
V niektorých prípadoch sú lieky potrebné – nikto to nepopiera. Ale čo je varovné, to je rýchlosť, s akou dnešný systém duševného zdravia siaha po farmakologickom „riešení“ namiesto ľudskej blízkosti a duchovného sprevádzania. Človek užívajúci množstvo liekov na psychiku niekedy až stratí vôľu, chuť a radosť zo života, ba aj samotný zmysel života a len bezducho prežíva zo dňa na deň. Nie je to len otupenie vôle a vymývanie mozgu namiesto skutočného uzdravenia? Nie je to duchovná smrť zabalená do klinického plášťa?
Farár – študovaný duchovný pastier a sprievodca srdca
Pritom farár, ktorý je zároveň aj vzdelaný teológ a človek viery, často vie vypočuť, pochopiť a usmerniť lepšie ako psychológ a pomôcť lepšie ako psychiater, ešte k tomu aj zadarmo. Je to človek s úprimným záujmom o vašu dušu, nie peňaženku a namiesto psychologických fráz alebo tabletiek ponúka živé Slovo, nádej, silu sviatostí a pomoc od samotného Boha. Dokáže priviesť človeka pred Božiu tvár. Nie ako obvineného, ale ako milované Božie dieťa. Nábožnú pokoru a bázeň voči Bohu, ktoré sú darmi Ducha svätého, nedokáže nahradiť žiadna psychologická sebareflexia. V tichu spovednice alebo v rozhovore na fare sa mnohí uzdravujú bez toho, aby si to uvedomovali ako „terapiu“.
Kňaz nie je liečiteľ, nie je psychoterapeut ani doktor. Ale má niečo, čo v moderných terapiách chýba: živý kontakt s Bohom, schopnosť sprevádzať človeka na ceste viery, odpustenia a vnútorného pokoja. Mnohí kňazi majú výborné vzdelanie, dlhoročnú skúsenosť s ľuďmi a hlboké poznanie ľudskej prirodzenosti. Nepotrebujú diagnózy – vidia človeka celého. V jeho zápase, hriechu, zraneniach aj túžbe po vykúpení. Sú to ľudia, ktorý denne komunikujú s trpiacimi, zomierajúcimi, s rodinami v kríze, s mládežou v pokušení, s ľuďmi v chudobe.
Prečo je teda dnes kňaz zaznávaný a psychológ velebený? Prečo liberál potrebuje psychológa, ale nenávidí farára?
Lebo psychológ ho neurazí. Nehovorí o hriechu. Nevyzýva ku skutočnej zmene života, maximálne mu odporučí nastaviť si správny „mindset“. Psychológ nehovorí: „Choď a viac nehreš“. Povie len: „Buď sám sebou.“ A keď to nefunguje, psychiatra poprosí o prášky.
Kňaz ponúka skutočnú pravdu. Nepodlieza. Neprikrášľuje. Ukazuje na Krista, ktorý ako jediný lieči hlboké rany, ktoré nijaký psychológ nikdy nepochopí.
Svet sa bojí pravdy. Psychológ vás uistí, že ste v poriadku, kňaz vám povie, že potrebujete obrátenie. Psychiater vás otupí „liekmi“, kňaz vás prebudí. Psychológ vás naučí „prijať sa“, kňaz vás naučí prijať Krista. A to je rozdiel, ktorý dnešný človek nechce vidieť, lebo by musel vyjsť zo svojej bubliny sebastrednosti.
Sme presvedčení, že duchovná služba má v spoločnosti nezastupiteľné miesto. Nie ako forma nostalgie, ale ako živá odpoveď na krízu identity, samoty a duševného utrpenia dnešného človeka. Preto neodmietajme Božích služobníkov. Možno práve oni majú pre nás slová, na ktoré čakáme celý život.
Kresťansko-socialistické hnutie
