Dnešná mladá generácia má často pocit, akoby „zjedla všetku múdrosť sveta“, bola najmúdrejšia a cíti sa veľmi dôležito. Odsudzuje starších ľudí ako „zadubených, zaostalých“ či tmárskych alebo spiatočníckych, neschopných prispôsobiť sa dobe. Hrdí sa tým, ako využíva najmodernejšie výdobytky vedy a techniky a je presvedčená, že vďaka týmto moderným technológiám disponuje múdrosťou, ktorú predchádzajúce generácie nemali, dodávajúc, že starí ľudia odmietajú techniku preto, lebo závidia mladým všetky vymoženosti, čo dnes majú.
Pritom však zabúda na to, že dnešné technologické vymoženosti nevznikli zo dňa na deň a nebyť predchádzajúcich generácií, nemohla by dnešná mladá generácia disponovať súčasnými technológiami, nakoľko väčšina z technických výdobytkov, ktoré dnes využívame, sú výsledkom desaťročí, ba stáročí práce, výskumov, pokusov i omylov generácií, ktoré nám predchádzali a ktoré s veľkým odhodlaním budovali spoločnosť. Bez ich poznania, úsilia a vytrvalosti by dnešná mládež nemala ani smartfón, ani internet.
Netreba zabúdať, že v dobe, keď neexistovali také technológie ako dnes a nedalo sa všetko nájsť behom pár sekúnd na internete, museli vedci, výskumníci i odborní pracovníci disponovať značnou úrovňou vedomostí, dobrou pamäťou, precíznym myslením a komplexnými kognitívnymi schopnosťami. Samotné vysoké školstvo bolo v porovnaní s dnešnou dobou, keď už chcú rušiť dokonca aj diplomovky, na podstatne inej úrovni a štúdium bolo veľmi náročné čo sa týka množstva učiva aj potrebných znalostí na získanie titulu.
Aj na samotných vedeckých pracoviskách sa museli vedci pasovať s rôznymi problémami, ktoré dnes už za nás vyrieši počítačová technika. Ale keby to tú počítačovú techniku nenaučili prechádzajúce generácie, nič z toho by nebolo. Napríklad aj taká tvorba obyčajnej mapy bola v minulosti nesmierne náročná, takisto konštrukcia prístrojov, práca s elektronikou, analýza dát atď.
Avšak nielen vedci a učenci, ale aj obyčajní ľudia minulých čias, hoci často bez vzdelania, oplývali múdrosťou, ktorá pramenila z každodenného života, skúseností, pokory a rešpektu k Bohu, prírode i človeku. Hovorilo sa tomu sedliacky rozum – a ten neraz skrýval viac múdrosti ako celé učebnice.
Preto by sa mala mladá generácia nad tým zamyslieť skôr, než sa začne posmievať starším ľuďom a podceňovať svojich predkov. To z ich vedomostí, obetavosti a hodnôt vyrástla naša civilizácia, ktorej výdobytky nestačí len užívať, ale aj rozvíjať a stavať na múdrych základoch minulosti.
A tak, ako nás učí aj sväté Písmo,
„Pred šedinami vstaň, starca si ucti a boj sa svojho Boha.“
(Lv 19, 32)
Kresťansko-socialistické hnutie
