Na Veľkonočný pondelok, keď sa veriaci radujú zo zmŕtvychvstania Pána, nás zastihla správa o úmrtí pápeža Františka. Táto udalosť prináša so sebou otázky a spomienky, pričom mnohí ľudia si uvedomili veľkosť tejto osobnosti až po jeho odchode. Odchod pápeža na večnosť je nielen stratou pre Cirkev, ale aj pre svet, ktorý si pamätá na jeho vytrvalý boj za spravodlivosť, mier a ľudskú dôstojnosť.
Dátum úmrtia pápeža Františka predstavuje zaujímavú symboliku, podobne ako to bolo aj v prípade sv. Jána Pavla II., ktorý odišiel do domu Otca prvú sobotu vo veľkonočnej oktáve alebo Benedikta XVI., ktorý zavŕšil svoju pozemskú púť 31. decembra, v čase, keď sa bilancuje, uzatvára sa jedna kapitola a začína druhá.
Názory verejnosti aj niektorých cirkevných hodnostárov na pápeža Františka a jeho pontifikát možno boli rozporuplné, ale nič to nemení na skutočnosti, že to bol námestník a služobník Krista, duchom pokorný človek, ktorý sa snažil pristupovať s láskou ku všetkým ľuďom a stáť pri nich v ich každodenných problémoch a bolestiach.
Kritizoval vykorisťovanie človeka človekom a vyzýval na ukončenie vojnových konfliktov vo svete. Jeho vyjadrenia týkajúce sa spoločenských a ekonomických otázok, ako napríklad slová o tom, že „kapitalizmus je nová tyrania“, zodpovedali jeho vízii sveta, v ktorom hodnoty ako solidarita a rovnosť musia mať prednosť pred bezohľadným ziskom a vykorisťovaním.
Pápež František presadzoval určitý spôsob vedenia Cirkvi, zameraný na reformy v rámci jej štruktúr a pastoračnej činnosti. Uvidíme, akým spôsobom naň nadviaže jeho nástupca, ktorý bude musieť čeliť novým problémom a zároveň pokračovať v diele, ktoré František začal.
Kresťansko-socialistické hnutie sa s pietou a úctou modlí za dušu zosnulého pápeža Františka.
Odpočinutie večné, daj mu, Pane a svetlo večné nech mu svieti!
