Kapitalizmus sa prezentuje ako systém slobody, pokroku a prosperity, no v skutočnosti je založený na princípe neustáleho boja o prežitie, v ktorom vyhráva ten, kto je ochotný obetovať morálku v prospech zisku.
Individualizmus nadovšetko, chamtivosť ako hlavná cnosť
Liberálny kapitalizmus sa opiera o myšlienku neobmedzenej individuálnej slobody, avšak v praxi táto sloboda znamená len možnosť silnejších pošliapavať slabších. Súdržnosť a vzájomná pomoc, ktoré boli po stáročia základom zdravých spoločenstiev, sú vytláčané surovým individualizmom a kultom osobného úspechu. Kto sa chce prispôsobiť tejto logike, musí potlačiť prirodzenú ľudskosť a stať sa bezohľadným hráčom v súťaži o moc a bohatstvo. Tento princíp je ako zákon džungle, kde vládnu pudové inštinkty, arogancia a agresivita tých, ktorí neberú ohľad na slabších, ospravedlňujúc to právom silnejších, ktorí si myslia, že môžu uplatňovať svoju moc bez ohľadu na etiku či solidaritu.
Kapitalizmus podnecuje chamtivosť, ktorá sa stáva nielen tolerovanou, ale priam oslavovanou vlastnosťou. Bohatí sú prezentovaní ako vzory úspechu, aj takí, čo zbohatli vďaka špekuláciám, podvodom či vykorisťovaniu pracujúcich. Na druhej strane sú ľudia nútení uspokojovať sa s bezduchým konzumným spôsobom života, ktorý im kapitalizmus ponúka ako náhradu za skutočné hodnoty. Starorímske „chlieb a hry“ sa v tomto do dnešných čias príliš nezmenilo.
Deštrukcia tradičných hodnôt a nihilistický základ
Kapitalizmus systematicky rozkladá tradičné hodnoty – rodinu, vieru, pokojný život, súdržnosť – pretože tieto prirodzené piliere spoločnosti prekážajú jeho logike neustáleho ekonomického rastu a zvyšovania spotreby. Podporuje dekadenciu, mravný relativizmus a hodnotový chaos, aby ľudia zostali izolovaní, manipulovateľní a odkázaní len na materiálne pôžitky, ktoré im trh ponúka.
Korene tohto rozkladu siahajú hlboko – až k ateistickému svetonázoru, ktorý redukuje človeka na biologickú entitu vybavenú rozumom, no zbavenú transcendentného rozmeru a schopnosti hľadať vyšší zmysel života. Kapitalizmus, obzvlášť vo svojej liberálnej forme, v sebe nesie implicitne nihilistickú filozofiu, ktorá podkopáva duchovné dimenzie ľudskej existencie. Ľudské vedomie a schopnosť hľadania vyššieho zmyslu sú odrezané od duchovných koreňov a nahradené slepou vierou v materiálne uspokojenie. Kapitalizmus sa tak stáva mechanizmom systematického odstraňovania otázok o zmysle života, o pravde, kráse, obete a láske; namiesto toho ponúka heslo „uži si deň“ ako jedinú ontologickú kotvu.
Aj socializmus minulej doby, hoci sa hlásil k ideálom spoločného dobra a solidarity, podliehal tendenciám materialistickej redukcie človeka a povyšovania materiálneho nad duchovné – no tam, kde socializmus aspoň zachovával určitú víziu vyššieho cieľa a obety pre spoločnosť, kapitalizmus túto víziu úplne odhodil. Dnešný liberálny kapitalizmus realizuje materialistické a ateistické predstavy v ich najcynickejšej podobe: človek je len zdroj zisku a nástroj ekonomického rastu.
V tomto obraze sveta je človek odcudzený, otupený a manipulovaný, neschopný vnímať krásu pravého života, ktorý spočíva v darovaní sa, v hľadaní Pravdy a v slobodnej obeti pre niečo väčšie než sám seba. Cieľom života v ponímaní dnešnej spoločnosti je zvyčajne maximalizácia pôžitkov, hromadenie statkov, povrchný hedonizmus a v biologickom zmysle ešte rozmnoženie – no aj to len ako forma osobného naplnenia, nie ako akt darovania sa či obety. Ľudská bytosť je vnímaná ako sofistikované zviera, ktorého cieľom nie je dorásť k dobru, ale efektívne a výhodne prežiť. Duchovné hodnoty sú zosmiešňované a považované za prežitok, ktorý neoliberálny cynizmus označuje za naivný, spiatočnícky či tmársky.
Sociálna nespravodlivosť a vykorisťovanie
Na jednej strane stoja miliardári, ktorí sa topia v bohatstve, na druhej pracujúci, ktorí ledva prežívajú od výplaty k výplate, nehovoriac o obrovskom množstve ľudí vylúčených na okraj spoločnosti, sociálnych prípadov či žobrákov. Tento systém je založený na vykorisťovaní pracujúcich, ktorí vytvárajú hodnoty, no ovocie ich práce si privlastňujú kapitalisti. Liberálny kapitalizmus navyše oslabuje odbory, ničí práva zamestnancov, rozoštváva ich medzi sebou a šíri klamstvo, že každý je zodpovedný sám za svoj osud, pričom ignoruje obrovské systémové nerovnosti.
Ako však povedal náš pán Ježiš Kristus,
„Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!“ – (Lk 6, 24-25)
Pán Ježiš tým síce myslel život vo večnosti, no ako nám dnes hovoria aj viacerí duchovní, máme sa usilovať o budovanie a prežívanie nebeského kráľovstva už tu, na Zemi. A jednou z ciest k tomu je aj zmena spoločenského zriadenia.
Kapitalizmus nie je nevyhnutnosť. Feudalizmus viedol človeka k väčšej jednote a duchovnému prežívaniu, pokusy o socialistický systém sa usilovali o spravodlivosť, dôstojný život pre všetkých a potlačenie chamtivosti ako hnacej sily spoločnosti. Kresťansko-socialistické hnutie verí, že skutočne vyspelá spoločnosť má byť založená na kombinácii kresťanských duchovných hodnôt, múdreho spravovania štátu a socialistického aspektu hospodárstva. Boj proti súčasnému systému je preto bojom za dôstojnosť človeka a za svet, kde budú na prvom mieste pravda, česť a bratstvo medzi ľuďmi.
Kresťansko-socialistické hnutie
