V dobe, keď sa všetko okolo nás mení závratnou rýchlosťou, keď sa hodnoty relativizujú, rodina oslabuje, jazyk kazí a technológie diktujú rytmus života, človek prirodzene hľadá niečo, čo je pevné, nemenné, isté.
V srdciach mnohých veriacich práve takúto úlohu zohráva svätá Cirkev – ako priestor večnej pravdy, stálej identity a duchovnej istoty. Nie je preto prekvapením, že mnohí kresťania reagujú citlivo na snahy o reformy, modernizáciu či zmeny v liturgii, morálke alebo v učení Cirkvi.
Táto citlivosť nie je dôkazom spiatočníctva. Naopak, je prejavom túžby po svätom poriadku, po Božom pokoji, ktorý prevyšuje tento svet. Cirkev nemá byť len „inštitúciou“, ktorá sa prispôsobuje duchu doby. Má byť pevnou skalou, znakom odporu voči rozkladu, ktorý preniká do všetkých vrstiev spoločnosti. Tam, kde všetko plynie a mení sa, Cirkev stojí. Tam, kde svet kričí „nové, rýchle, efektívne“, Cirkev šepká: „večné, pravdivé, spravodlivé.“
Nie sme proti dialógu, nie sme proti ľudskosti, ba ani proti rozumným úpravám. No trváme na tom, že Cirkev nemá stratiť svoj základ: vieru v Krista, učenie evanjelia, dôstojnosť sviatostí, pevnú morálku a určitú stálosť v liturgii. Modernizácia bez zakorenenia v Tradícii je ako strom bez koreňov – zdanlivo živý, ale v skutočnosti odsúdený na vyschnutie.
Kresťansko-socialistické hnutie verí, že Cirkev má byť majákom v tme a búrke, nie papierovou loďkou na vlnách sveta. Väčšina veriacich túži po pokoji večnosti uprostred kriku modernej doby. Sme hlasom tých, ktorí veria, že pravda nie je na predaj a že Kristus nie je relatívny.
Kresťansko-socialistické hnutie
