Kresťansko-socialistické hnutie (KSH) je presvedčené, že všetky spoločenské a politické systémy musia vychádzať z pravdy o človeku a jeho prirodzenosti, ktorá je náchylná na zlé. Katechizmus Katolíckej cirkvi upozorňuje na fundamentálnu pravdu: „Neuznávať, že človek má zranenú prirodzenosť, náchylnú na zlé, je príčinou veľkých omylov v oblasti výchovy, politiky, sociálnej činnosti a mravov.“ (KKC 407)
Práve liberalizmus, ktorý dnes ovláda svetové myslenie, túto pravdu ignoruje a stavia na falošnom predpoklade, že človek je vo svojej podstate dobrý a nepotrebuje žiadne obmedzenia. Predpokladá, že ak sa odstránia vonkajšie bariéry a každý bude nasledovať svoje túžby, spoločnosť dosiahne harmóniu a prosperitu. Tento postoj však ignoruje dedičný hriech, ktorý poznáme ako hlboké zranenie človeka po páde Adama a Evy, čím vedie k spoločenskej anarchii, morálnemu relativizmu a ďaleko hlbším problémom, ktoré máme možnosť vidieť v každodennom živote.
Takýto systém človeka nielen nezbavuje hriechu, ale naopak ho v hriechu utvrdzuje. Keď je človeku dovolené konať, čo chce, bez ohľadu na Boží zákon, prirodzene upadá do sebectva, lakomstva, závisti a rozkladu vzťahov. Morálny relativizmus, ktorý hlása, že „pravda je subjektívna“, vedie ku kríze všetkých spoločenských hodnôt a k postupnému ničeniu spoločnosti.
Jednou z hlavných oblastí, kde liberalizmus fatálne zlyháva, je výchova. Viaceré moderné pedagogické systémy popierajú potrebu disciplíny a formácie charakteru. Hlásajú, že deti sa majú „slobodne rozvíjať“, čo však vedie k tomu, že mladá generácia nevie rozoznať dobro od zla. Bez štruktúry a jasných pravidiel vyrastajú ľudia, ktorí nie sú schopní niesť zodpovednosť za svoje skutky.
Liberalizmus v politike vedie k postupnému oslabovaniu tradičných hodnôt, akými sú rodina, spoločenstvo a solidarita. Ak človek nie je usmerňovaný k dobru, jeho zranená prirodzenosť vedie k zneužívaniu moci, korupcii a využívaniu druhých. Liberalizmus vytvára systém, kde je účelom žiť len pre vlastný prospech a uspokojovať vlastné potreby, bez ohľadu na druhých.
Kresťanstvo nie je pesimistické, keď hovorí o zranenej prirodzenosti človeka. Naopak, upozorňuje na realitu, aby ponúklo riešenie. Ak uznáme, že sme zranení hriechom, môžeme hľadať pomoc u Boha. Skrze milosť, ktorú nám poskytuje Ježiš Kristus, sa môžeme obrátiť a získať silu k premene svojho života.
KSH preto zdôrazňuje potrebu morálne založenej politiky, ktorá uznáva limity človeka a snaží sa ich kompenzovať spravodlivými pravidlami, disciplínou a podporou života v spoločenstve. Liberalizmus nemá perspektívu dlhodobej životaschopnosti, pretože necháva človeka napospas jeho slabostiam. Človek potrebuje správnu formáciu a iba cesta kresťanských hodnôt, solidarity a milosti vedie k skutočnej slobode a plnohodnotnému životu.
Len uznaním pravdy o človeku – jeho veľkosti ako Božieho stvorenia, ale aj jeho zraniteľnosti – môžeme budovať spravodlivú a ľudskú spoločnosť. To je odkaz Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý musí byť základom každej autentickej kresťanskej politiky.
Budujme spravodlivý svet, ktorý uznáva pravdu o človeku a stavia na základoch lásky a milosti!
✝ Kresťansko-socialistické hnutie
