V poslednom období sa každý rok s príchodom januára objavuje takzvaný veganuár, teda vegánsky január – myšlienka propagovaná liberálnymi kruhmi ako spôsob, ktorým možno „pomôcť planéte“, „zlepšiť zdravie“ či „bojovať proti utrpeniu zvierat“. Na prvý pohľad môže ísť o ušľachtilú myšlienku, ale je to skutočne tak?
Pre kresťana je myšlienka odoprenia si niečoho, napríklad jedla, veľmi dobre známa. Počas pôstu sa kresťania už celé stáročia zriekajú mäsa a iných pochúťok – nie kvôli móde či reklame, ale z hlbokého duchovného presvedčenia. Pôst nie je povrchná výzva, ktorou sa človek vystatuje na sociálnych sieťach, ale pokorný akt očisty a obety. Na rozdiel od veganuára, kresťanský pôst neslúži na sebaprezentáciu ani na moralizovanie okolia.
Liberáli a ich pozérstvo
Veganuár však nie je len o jedle. Ide o ďalší z mnohých pokusov liberálov vytvoriť zo životného štýlu morálny imperatív, ktorý prezentujú ako „pokrokový“ a „vedecký“. Súčasťou tejto kampane je často aj snaha o zosmiešňovanie tradičných hodnôt, vrátane kresťanstva, ktoré po stáročia ponúkalo jasné zásady ohľadne starostlivosti o telo, dušu i prírodu.
Liberálni aktivisti propagujú vegánstvo pomaly ako univerzálny recept na záchranu sveta. Ale koľkí z nich si uvedomujú, že mnohé ich „ekologické“ návyky, vrátane náhrady mäsa priemyselne vyrábanými rastlinnými produktmi, zaťažujú prírodu viac, ako si pripúšťajú? Nehovoriac o tom, že úplné vylúčenie živočíšnej potravy z jedálneho lístka človeka (obzvlášť v prípade tehotných žien a detí vo vývine) má neblahé účinky na jeho zdravie, tak ako aj opačný extrém, teda prílišná konzumácia mäsa. Zároveň treba zdôrazniť, že pre mnohých z nich je veganuár len chvíľkovou pózou, ktorá sa vo februári vytráca spolu s nadšením.
Kresťanský prístup k jedlu a prírode
Boh stvoril zvieratá preto, aby boli človeku nápomocné a slúžili mu ako zdroj potravy. Kresťanstvo však učí aj zodpovednosti k stvoreniu. Už od počiatku chápalo, že príroda je dar, o ktorý sa máme starať. Keď pracujúci človek vykonáva namáhavú prácu, je potrebné, aby načerpal nové sily, aj vďaka vhodnému pokrmu. Ale na druhej strane prílišné obžerstvo nie je dobré ani pre telo, ani pre dušu, a tak ho zaraďujeme medzi sedem hlavných hriechov. Pôst a miernosť v jedle sú prejavmi pokory, nie pýchy. Nemáme potrebu dokazovať svetu, že robíme niečo správne, pretože naša motivácia vychádza z viery, nie z túžby po „lajkoch“ na sociálnych sieťach.
Je dôležité, aby sme ako kresťania ponúkali alternatívu k povrchným trendom, akým je veganuár. A my ju máme, je ňou kresťanský pôst, ktorého obdobie nám začína hneď po fašiangoch. Postiť sa možno tiež v iných obdobiach a rôznymi spôsobmi, nielen odriekaním si mäsa. V prvom rade by sme namiesto moralizovania či prázdnych gest mali ukazovať, že skutočné zmeny vychádzajú zo srdca, nie z diktátu módnych vĺn.
Veganuár je ďalším príkladom toho, ako sa liberálne ideológie snažia nahradiť duchovnú hĺbku povrchnými trendmi. Kresťanstvo nám však dáva jasné hodnoty a tradície, ktoré nepotrebujú reklamu ani zjednodušené slogany. Kým liberáli hľadajú spásu v rôznych, zväčša krátkodobých a krátkozrakých výzvach, kresťania chápu, že skutočné dobro pramení z viery, pokory a dlhodobého odhodlania. Namiesto toho, aby sme podľahli móde, zostaňme verní svojim hodnotám a ukážme, že tradičné kresťanské hodnoty sú aj dnes tou najlepšou odpoveďou na chaos moderného sveta.
Titulný obrázok: Logo Veganuár, zdroj: Wikipédia, https://en.wikipedia.org/wiki/File:Veganuary_logo.jpeg
