13. januára 2025 vysielali na STV 1 francúzsky film z roku 2023 s názvom Izba zázrakov. Podľa tohto názvu by si niekto mohol pomyslieť, že pôjde azda o náboženský film, avšak práve naopak, musíme ho skritizovať, pretože vo viacerých ohľadoch podkopáva kresťanské hodnoty.
Celkový tón filmu podporuje subjektívne hľadanie duchovného naplnenia mimo rámca kresťanstva. Takýto relativizmus je v protiklade s kresťanským učením o objektívnej pravde, ktorou je Kristus. Film svojím príbehom propaguje alternatívne cesty hľadania zmyslu života, čím podkopáva kresťanský étos založený na viere a spoločenstve Cirkvi.
Dej filmu sa točí okolo matky, ktorej syn sa ocitne v kóme a matka nájde jeho denník, v ktorom má zapísaný zoznam toho, čo by chcel „do konca sveta“ stihnúť. Matka sa preto rozhodne sama splniť tieto „úlohy“ a sprostredkovať synovi ich výsledky. Film však nijakým spôsobom nezapája do deja aspekt kresťanskej nádeje a duchovného prežívania, ale naopak pracuje najmä so sekulárnymi motívmi a v prípade duchovných otázok vidíme skôr synkretické, animistické respektíve novopohanské prvky.
Veľmi kriticky vnímame najmä scénu, kde matka chlapca vyháňa kňaza z nemocničnej izby. Odmietnutie kresťanského duchovného sprievodu a viery v sviatosti, ktoré sú pre kresťanov kľúčové v momentoch utrpenia a smrti, ešte k tomu hysterickým spôsobom, nielen ignoruje, ale priamo zosmiešňuje dôležitosť kňaza ako sprostredkovateľa medzi Bohom a veriacimi a dokonca akoby démonizuje úlohu kňaza.
Kňaz je vyobrazený ako vekovo starší, možno symbolizujúc, že náboženstvo podľa tvorcov filmu patrí „do starého železa“. Možno to nebolo zámerom scenáristu, ale máme z toho pocit, že toto vyháňanie kňaza z nemocničnej izby dotyčného mohlo byť obrazným znázornením alebo výzvou na vyháňanie náboženstva zo života všetkých Francúzov, ktorí žijú čoraz viac sekulárnym spôsobom života.
Divák by si mohol pomyslieť, že keď matka vyháňa z nemocničnej izby kňaza, rozmýšľa „racionalisticky“ a neverí v možnosť Božieho zásahu. To jej ale nebráni v tom, aby sa modlila pri budhistickej soške, alebo verila v silu magického vlka – ochrancu. Skúšajú tam tiež nejaký indický rituál. Film pritom takmer úplne obchádza kresťanské symboly. Tým sa divákovi podsúva myšlienka, že kresťanské hodnoty a symboly už nemajú miesto v modernom svete a namiesto toho mu ponúka hľadanie nádeje a riešenia v alternatívnych duchovných praktikách, čo oslabuje výlučnú úlohu kresťanského Boha v živote človeka.
Výrok, ktorý zaznie počas príbehu, že „zázraky sa dejú len vďaka úsiliu mnohých,“ vyzdvihuje ľudské konanie nad Božou milosťou. Takýto výrok popiera kresťanský pohľad, že zázraky sú prejavom Božej všemohúcnosti a lásky. Úsilie človeka je veľmi dôležité, ale bez Božej milosti by sa ani napriek najväčšej snahe zázrak neudial.
Čitajte aj: Božia prozreteľnosť: dar, ktorý si vyžaduje našu spoluprácu | KSH
Ďalšou problematickou stránkou je posolstvo, že hodnota života sa meria množstvom a kvalitou zážitkov. To je ale možné dosiahnuť len prostredníctvom financií, ktoré nemá k dispozícii každý.
Ako pozitívne môžeme vyzdvihnúť, že film do istej miery propaguje hodnoty blízke kresťanstvu – lásku, milosrdenstvo, odpustenie a obetavosť. Matka si ku koncu príbehu uvedomí, že bola vykorisťovaná vo svojej práci a plnenie úloh zo zoznamu jej otvorí nové horizonty, vďaka čomu sa viac začne venovať osobnému rozvoju a svojim blízkym.
Napriek ťažkej situácii, ktorú matka vo filme prežíva, však nie je kresťanská nádej na spásu ani len naznačená. Namiesto toho film ponúka pohanskú alebo sekulárnu alternatívu, čím odvracia divákov od tradičných pilierov kresťanskej viery. Ide teda o typický príklad filmu korektného vo vzťahu k novodobej ideológii. Aj takéto kultúrne produkty nepriamo podporujú úpadok kresťanských hodnôt v spoločnosti.
