Vianočné zamyslenie KSH a kultúra počas Vianoc – Kresťansko-socialistické hnutie

Pre nás, kresťanov, sú Vianoce časom pokoja, radosti a duchovného obnovovania. Sú to dni, keď si pripomíname narodenie nášho Pána Ježiša Krista, ktorý prišiel na svet ako svetlo v temnotách, aby priniesol lásku, spravodlivosť a nádej pre celé ľudstvo.

V tejto dobe by sme mali zastaviť uponáhľaný krok všedných dní, otvoriť svoje srdcia a objaviť skutočnú podstatu tohto sviatku. Prajeme všetkým našim priaznivcom a ľuďom dobrej vôle, aby Vianoce prežili v duchu solidarity, pomoci a súdržnosti, nielen s najbližšími, ale aj s tými, ktorí v živote nemajú toľko šťastia.

Nech sú vianočné sviatky príležitosťou na zamyslenie sa nad hodnotami kresťanskej viery, na budovanie spravodlivejšej spoločnosti a na upevnenie našich vzťahov – v rodine, v spoločenstve i v našej krajine.

Vianoce na televíznych obrazovkách

Vianoce sú tradične obdobím pokoja, rodinnej súdržnosti a hodnotových príbehov, ktoré so sebou nesú morálne posolstvá podporujúce láskavosť či empatiu. V tejto súvislosti sa zamýšľame nad obsahom televízneho vysielania počas sviatkov. Vysielanie niektorých filmov počas tohto obdobia predstavuje zvláštny, ak nie priamo nevhodný výber. Nielenže sú vysielané viaceré filmy, ktoré neponúkajú tematický obsah vhodný na sviatočný čas, ale ich podtón a výchovný rozmer sú sporné z viacerých uhlov pohľadu.

Pestúnka v akcii – úplne nevhodný výber pre adventný čas a aktuálnu dobu

Film Pestúnka v akcii (The Spy Next Door), ktorý bol vysielaný počas adventu, stavia na už unavujúcom naratíve „zlých Rusov“ – ruských agentov, ktorí predstavujú záporné postavy, čím nepriamo oživuje rétoriku studenej vojny. V súčasnej politickej situácii, keď je vo svete dostatok napätia a geopolitických konfliktov, je podobný výber deja skôr kontraproduktívny. Namiesto budovania vzájomného porozumenia medzi národmi film podporuje stereotypné zobrazenie Ruska ako krajiny spojenej s hrozbou. V čase Vianoc, ktoré sú symbolom mieru a zmierenia, takýto výber pôsobí ako necitlivý a nevhodný.

Jackie Chan ako bývalý tajný agent, ktorý sa ocitne v úlohe pestúna, sa vo filme dostane do série komických situácií, ale celkový výchovný rozmer filmu je slabý. Detské postavy sú vykreslené ako nevychované a neustále nerešpektujúce autoritu, pričom hrdinovi sa podarí ich správanie zvládnuť až prostredníctvom fyzických schopností a špionážnych trikov. Takýto dej nezdôrazňuje dôležitosť komunikácie, rešpektu a zdravých vzťahov, ale skôr ukazuje, že problémy možno riešiť silou a manipuláciou. Pre mladších divákov to môže vytvoriť nesprávny vzor správania.

Jednou z hlavných postáv je slobodná mamička s troma deťmi, ktorá sa snaží nájsť partnera a zvládať svoje povinnosti. Tento obraz môže u divákov vyvolávať sympatie, ale zároveň posilňuje koncept, že tradičná rodina je „zastaralá a zbytočná“. Film zanedbáva možnosť ukázať hodnoty solidarity a spolupráce v rodine, ktoré sú významnými piliermi kresťanskej filozofie. Adventné obdobie by malo zdôrazňovať hodnotu manželstva a pevnej rodiny, nie ich alternatívy založené na individualizme a spôsobe života „nadivoko“.

Obdobie blížiacich sa Vianoc by malo byť časom hodnotových filmov, ktoré zdôrazňujú lásku, rodinné putá a duchovný rozvoj. Namiesto toho „Pestúnka v akcii“ prináša akčné scény, komické bojové sekvencie a povrchný humor, ktoré síce môžu krátkodobo pobaviť, no nepridávajú nič do hlbšieho sviatočného zážitku. Film navyše nepodporuje premýšľanie nad skutočnými hodnotami Vianoc, čím sa stáva nevhodným doplnkom sviatočného programu.

Láska nebeská – buržoázny paškvil propagujúci mamonárstvo a plný nemravných scén

Jedným z populárnych a žiaľ dosť obľúbených filmov vysielaných v období Vianoc je aj Láska nebeská (Love Actually) možno považovať za typický príklad buržoázneho paškvilu, ktorý prezentuje lásku cez prizmu konzumného správania a povrchného sentimentu. Tento film, hoci je prezentovaný ako „feel-good“ romantická komédia, vo svojej podstate slúži ako nástroj na udržiavanie buržoázneho statusu quo.

Vianoce sú tu redukované na plytkú oslavu konzumu a darčekov, pričom sa ignoruje akýkoľvek hlbší sociálny alebo duchovný rozmer sviatkov. Väčšina postáv je obklopená luxusom, čo má posilniť obraz „šťastného života,“ no zároveň odráža spoločenskú nerovnosť a pohľad z pozície privilegovanej vrstvy. Láska nebeská ukazuje ľudí, ktorí si môžu dovoliť míňať stovky libier na drahé darčeky, cestovanie a oslavy, zatiaľ čo milióny ľudí na svete trpia hladom a chudobou. Problémy postáv sú tu značne vzdialené realite bežných pracujúcich ľudí. Film ignoruje skutočnosť, že pre väčšinu proletariátu láska nie je tak bezstarostná a často je komplikovaná ekonomickým útlakom. Tento film nemá ani náznak solidarity s marginalizovanými skupinami, ani s pracujúcimi, ktorí sú vykorisťovaní, aby mohli podobný luxus zabezpečiť tým „hore“.

Vianoce, sviatok narodenia Krista, ktorý prišiel na svet v pokore a chudobe, aby priniesol spásu pre všetkých, sú vo filme zredukované na oslavu telesných túžob a povrchných citov. Tam, kde by mal byť čas modlitby, rozjímania a pomoci tým, ktorí trpia, film ponúka scénu za scénou oslavujúcu luxus, prepych a nezodpovedné správanie.

Ženy sú v Láske nebeskej často redukované na objekty túžby, čím sa upevňujú nevhodné normy. Niektoré línie filmu, ako príbeh asistentky zámerne zvádzajúcej svojho šéfa, či scéna, kde sú herci pred kamerou nútení simulovať sexuálne akty, sú otvorenou oslavou perverznosti. Zápletka medzi premiérom a sekretárkou zas pôsobí ako romantizácia nerovného mocenského vzťahu. Tieto momenty nie sú len zbytočné, ale ukazujú, ako sa kapitalistická kultúra snaží vulgárnosťou zabaviť masy a odviesť ich od skutočných problémov, ako je nespravodlivosť a chudoba.

Láska nebeská prezentuje lásku nielen ako povrchnú, ale aj vulgárnu. Jednou z hlavných dejových línií je príbeh, v ktorom je nevera romantizovaná, zatiaľ čo iné scény obsahujú explicitné náznaky nemravnosti, ktoré sú úplne nevhodné v kontexte Vianoc – sviatkov posvätnosti a rodinnej jednoty. Namiesto čistoty a úcty k medziľudským vzťahom propaguje hrubosť a telesnosť, čím podrýva základné hodnoty kresťanskej morálky.

Namiesto toho, aby ukázal silu rodinného puta a vernosti, film glorifikuje rozpady vzťahov, neveru a nezodpovednosť. Takéto posolstvo je nebezpečné, pretože oslabuje základy rodiny, ktorá je hlavným pilierom zdravého a spravodlivého spoločenského usporiadania.

Film manipuluje s emóciami divákov prostredníctvom patetických scén, čím posilňuje myšlienku, že šťastie je možné dosiahnuť cez individualistické „okamihy radosti“ namiesto kolektívneho boja za lepšiu spoločnosť.

Láska nebeská je odrazom tohto systému, ktorý degradoval ľudské hodnoty na tovar, city na predajné artikle a sviatky na príležitosť pre konzum. My vyzývame na návrat k skutočnému duchu Vianoc – ku Kristovi, rodine a solidarite. Sviatky by mali byť časom, keď spoločne budujeme spravodlivejšiu spoločnosť, kde je miesto pre každého, osobitne pre tých najbiednejších. Film, akým je Láska nebeská, by mal slúžiť ako varovanie pred morálnym a duchovným úpadkom, ktorý kapitalizmus šíri ako svoju kultúru.

Sám doma – produkt západnej kultúry so svetlými stránkami

Aj film Sám doma (Home Alone), ktorý je vnímaný už ako určitý symbol televíznych Vianoc, možno považovať za produkt západnej kultúry. Vznikol ešte začiatkom 90. rokov, kedy boli niektoré morálne normy a hodnoty nastavené aspoň trochu vyššie ako dnes, takže má aj svoje svetlé stránky.

Na prvý pohľad ponúka taktiež materialistický pohľad na slávenie vianočných sviatkov. McCallisterovci žijú v obrovskom dome, organizujú drahé výlety a ich životný štýl odráža nadmerné hromadenie majetku, ktoré ignoruje potreby chudobnejších vrstiev spoločnosti. Film predstavuje obraz rodiny, ktorá je chaotická, neorganizovaná a poháňaná povrchnými cieľmi, ako je luxusná dovolenka. Absencia pevnej rodinnej jednoty a kresťanských hodnôt ukazuje, ako môže konzumný spôsob života oslabiť rodinné vzťahy.

Ako kritický aspekt vnímame však najmä to, že Kevinove dobrodružstvá sú plné násilia, ktoré je síce prezentované s nadhľadom a prehnane, ale zároveň ako humorné a zábavné, čo môže v detskom divákovi prebudiť predstavy násilia ako niečoho zábavného, frajerského a patriaceho k životu. Detstvo, ktoré by malo byť časom nevinnosti a duchovného rastu, je takto vo filme zmenené na sériu groteskných situácií, ktoré slúžia len na pobavenie publika.

Hlavnou dejovou líniou filmu je však túžba mladého Kevina opäť sa spojiť so svojou rodinou, napriek tomu, že na začiatku sa cíti nedocenený a nepochopený. Tento motív vyzdvihuje hodnotu rodiny a ukazuje, že aj konflikty a nedorozumenia sa môžu prekonať, keď sú členovia rodiny ochotní sa zmieriť a oceniť jeden druhého.

Hoci sú Kevinove metódy na ochranu domu často prehnané (s úmyslom pobaviť diváka), film ukazuje odvahu dieťaťa postaviť sa zlu (zlodejom) a brániť svoj domov. Táto metafora môže byť chápaná ako výzva, aby sa aj malí a slabší nebáli postaviť za to, čo je správne, a chránili svoje hodnoty.

Kevin tiež viackrát rozpoznáva nutnosť podpory dobra a prejavuje solidaritu napríklad starším (susedovi) alebo inak ohrozeným ľuďom (napríklad bezdomovkyni v časti Stratený v New Yorku), čo posilňuje ducha medzigeneračnej spolupatričnosti a pomoci slabším. Niektoré scény zdôrazňujú potrebu empatie, podpory a obnovy rodinných väzieb. Takéto posolstvo je v zhode s kresťanskou povinnosťou pomáhať blížnym v ich trápení.

Film v konečnom dôsledku zdôrazňuje, že Vianoce sú časom, keď by sa rodiny mali spojiť, odpustiť si a znovu nájsť spoločnú radosť. Tento moment, keď sa Kevinova rodina vracia domov, predstavuje triumf rodinných väzieb a lásky nad chaotickými a nepriaznivými okolnosťami. Preto oproti dvom vyššie spomínaným filmom tento vnímame menej negatívne, i keď detský divák si môže zafixovať práve tie menej prínosné veci, takže je treba pozorne zvážiť jeho výber pre sviatočný večer v kruhu rodiny.

Pre tvorcov televízneho programu by malo byť prioritou ponúknuť obsah, ktorý skutočne zodpovedá sviatočnej atmosfére a podporuje hodnoty, ktoré Vianoce zosobňujú – lásku, spoločenstvo a morálnu obrodu.

Pieseň Každý deň budú vraj Vianoce ako úvaha o systéme?

Vedeli ste, že slovenská pieseň Každý deň budú vraj Vianoce, známa najmä v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku, je v skutočnosti o kapitalizme?

Táto populárna pieseň, ktorú si väčšina z nás spája s Vianocami, vznikla v roku 1991, čo bolo pre Československo obdobie hlbokých spoločenských a politických zmien, spojených s transformáciou od socializmu ku kapitalizmu po udalostiach v roku 1989.

V texte sa opakovane spomína fráza „Každý deň budú vraj Vianoce,“ čo je narážka na falošné sľuby a očakávania po páde socializmu. Mnohí verili, že príde okamžité zlepšenie životných podmienok, no realita bola omnoho zložitejšia.

Obdobie, kedy pieseň vznikla, bolo poznačené ekonomickými reformami, privatizáciou a nárastom nezamestnanosti. V texte zaznie otázka, či za „pozlátkom“ sa skrýva „sladká salónka“, čiže spokojný život a prosperita, alebo len „kamienok – povrchnosť a prázdnota.

Pieseň tiež reaguje na stratu starých ideálov, keď spomína „dávne bájky“, v ktorých „víťazí česť, rozum a láska nevinná.“ To môže reflektovať pocit nostalgie za dobou, keď boli tieto hodnoty zdôrazňované, hoci tiež nie vždy dodržiavané. V novej spoločnosti krutá realita ukazuje, že „tvrdá päsť“ a bezohľadnosť sú na vzostupe a pozitívne hodnoty sú nahradené pragmatizmom, cynizmom a mocou.

„Modré zástavy“ a „modrý koč“ môžu poukazovať na určitú ideológiu alebo politické sily, ktoré manipulujú spoločnosť. Tieto odkazy môžu byť spojené s novými politickými stranami a ideológiami, ktoré v tom čase začali dominovať. Modrá farba je často spájaná s pravicovými stranami a trhovou ekonomikou. Metafora „úzkej lode“ naznačuje, že len málo ľudí má prístup ku spravodlivosti či slušnému životu.

V texte sa objavuje zmienka o spoločenskom napätí, konkrétne pri slovách, že „každý má svoju pravdu právd“ a pri pocite „vyliatej zlosti“ a potrebe „liečby povinnej,“ čo môže naznačovať dnešnými slovami polarizáciu spoločnosti, frustráciu ľudí z náročnej transformácie a obavy z nových, neznámych podmienok. „Tvrdá päsť“ pripomína, že problémy v kapitalistickej spoločnosti sa začali čoraz viac riešiť hrubou silou a násilím.

Táto pieseň je teda kritickou reflexiou obdobia transformácie, ktoré prinieslo veľké očakávania, ale aj rozčarovanie. Text upozorňuje na kontrast medzi ilúziami o lepšom živote a tvrdou realitou, ktorú ľudia zažívali. Výstižne zachytáva náladu doby a je dôležitým svedectvom o pocitoch, ktoré v tom čase rezonovali v spoločnosti a rezonujú dodnes…