25. decembra 2024 ubehlo 35 rokov od tragickej popravy rumunského prezidenta Nicolae Ceaușesca a jeho manželky Eleny. Tento deň má preto pre nás okrem vianočnej atmosféry aj nádych reflexie nad spravodlivosťou, hodnotami a cestou, ktorou sa spoločnosti v postsocialistickej Európe vybrali.
Nicolae Ceaușescu bol vodcom, ktorý vo svojej podstate hľadal cestu k vytvoreniu nezávislého Rumunska, budovaného na zásadách sebestačnosti a ochrany národného bohatstva. Pod jeho vedením dosiahlo Rumunsko významný priemyselný rozvoj a pokúsilo sa postaviť proti diktátu veľmocí, či už zo Západu alebo Východu. Ceaușescu odmietal podriadiť svoju krajinu imperialistickým silám a presadzoval ideál, v ktorom bol pracujúci človek stredobodom spoločnosti. Na konci jeho vlády nemalo Rumunsko v podstate žiadny štátny dlh.
Oproti iným socialistickým vládam sa Ceaușescu po nástupe do úradu prezidenta snažil normalizovať vzťahy s cirkvami, prestal zatvárať kláštory, súhlasil s rehabilitáciou niektorých predtým väznených duchovných a finančne podporil obnovu niektorých kostolov historického významu. Potraty boli zakázané v roku 1966 (z dôvodu potreby dosiahnuť demografické ciele) a zostali zakázané až do pádu režimu, čo bolo v kontraste s niektorými inými socialistickými štátmi, v ktorých boli potraty legalizované. Bolo povolené postaviť 300 nových kostolov.
V roku 1972 dovolil, aby bol jeho otec pochovaný s pravoslávnymi obradmi a pohreb bol vysielaný v živom vysielaní v rozhlase, pričom tiež mlčky toleroval pravoslávne krsty, sobáše a pohreby komunistických predstaviteľov, ktorí boli tiež veriacimi. Poskytol tiež rozsiahle finančné dotácie všetkým cirkvám a oslobodil duchovenstvo a seminaristov od vojenskej služby. Cirkvám bolo povolené prevádzkovať veľkú sieť nedeľných škôl.
Ako kresťanskí socialisti však musíme zdôrazniť, že ani tie najlepšie politické úmysly nemôžu ospravedlniť akékoľvek prejavy nespravodlivosti alebo útlaku, ktoré ľudia počas jeho vlády zažívali. Nikto nie je bez chýb – ani vodca, ktorý sa snaží viesť národ. Práve preto vnímame Nicolae Ceaușesca nielen ako politického lídra, ale aj ako človeka, ktorý bol schopný veľkých vízií, no ktorý bol, podobne ako každý z nás, ovplyvnený aj svojimi slabosťami.
Poprava Ceaușescovcov počas Vianoc – sviatkov narodenia Pána, ktorý prišiel priniesť svetu lásku a odpustenie – bola aktom nespravodlivosti a nenávisti. Išlo tiež o spôsob, ako sa určité mocichtivé skupiny z vtedajšieho politického prostredia zbavili prezidenta, aby sami mohli zasadnúť na vysoké funkcie.
Súdiť človeka bez spravodlivého procesu je v rozpore s kresťanskými hodnotami. Kresťanský duch nás učí, že aj tí, ktorí pochybili, majú právo na pokánie a odpustenie, nie na odplatu. Poprava Ceaușesca a jeho manželky v rýchlom a inscenovanom procese bola v priamom rozpore s kresťanskými hodnotami spravodlivosti, milosrdenstva a odpustenia. Samotný prevrat v Rumunsku z veľkej časti nebol úsilím obyčajných, prostých ľudí o nastolenie spravodlivejšej spoločnosti, ale išlo o živelnú reakciu na puč pripravovaný vtedajšími vysokopostavenými osobami.
Dnes, keď Rumunsko a ďalšie krajiny bývalého východného bloku čelia dôsledkom neoliberálnych reforiem, chudoby a vykorisťovania, je potrebné prehodnotiť odkaz Ceaușescovej snahy o spravodlivú spoločnosť. Jeho ideál silného a nezávislého národa, ktorý stavia na práci a solidarite, je aktuálnejší než kedykoľvek predtým. Mnohí Rumuni dnes ľutujú a berú na seba kolektívnu vinu rumunského národa, že si na Vianoce zastrelili prezidenta a súčasnú zlú ekonomickú a sociálnu situáciu v Rumunsku vnímajú aj ako trest od Boha za tieto udalosti.
Ako kresťania veríme, že spoločnosť by mala byť budovaná na láske, súcite a solidarite. Tieto princípy môžu spojiť kresťanskú vieru s tými najlepšími stránkami socialistických ideálov. Ceaușescov odkaz nás vyzýva hľadať cesty, ako bojovať za spravodlivejšiu spoločnosť bez vykorisťovania a poníženia, ale aj bez nenávisti a pomsty.
Modlime sa za jeho dušu a za všetky obete minulosti, aby sme mohli budovať budúcnosť naplnenú nádejou, spravodlivosťou a pokojom.
S kresťanskou úctou,
Kresťansko-socialistické hnutie
