Božia prozreteľnosť nie je o pasívnom čakaní na zázraky. Boh nám dal rozum, slobodnú vôľu a schopnosť konať práve preto, aby sme sa podieľali na svojom vlastnom živote a pomáhali napĺňať Jeho plán. Prozreteľnosť sa môže prejaviť nielen zázračným odvrátením nebezpečenstva „v hodine dvanástej“, ale často zasahuje nenápadne a jemne – cez ľudí, ktorých stretneme, cez okolnosti, ktoré sa okolo nás utvoria, či cez prostriedky, ktoré nám prídu do cesty.
Príklad nesprávneho chápania Božej prozreteľnosti si môžeme ilustrovať na známej anekdote:
V celej oblasti nastali veľké záplavy. Muž stojí vo vode po kolená.
Okolo prechádza čln a chlap z člnu naňho kričí: „Nastúp!“
Muž odpovedá: „Nie, nie, netrápte sa. Pán sa o mňa postará.“
O niekoľko minút stojí tento muž na verande vo vode po pás.
Okolo prechádza ďalší čln a ľudia naňho kričia: „Rýchlo nastúp!“
Muž odpovedá: „Nie, nie. Pán sa o mňa postará.“
Keď je už na streche domu a voda mu siaha po krk, okolo letí helikoptéra.
On si však namiesto toho, aby mával a volal o pomoc, vraví: „Nie, nie, veď Pán sa mňa postará.“
Nakoniec sa utopil. Keď sa stretol s Pánom, vyčítal mu: „Čo sa to vlastne so mnou stalo? Prečo si ma nezachránil?“
A Pán mu odpovedal: „Ja neviem, čo sa to s tebou stalo. Poslal som po teba dva člny a helikoptéru.“
Tento príbeh nám ukazuje, že Božia prozreteľnosť sa prejavuje aj prostredníctvom udalostí, ľudí a možností, ktoré nám Boh stavia do cesty. Je dôležité pochopiť, že Božia prozreteľnosť si často vyžaduje našu spoluprácu. Boh nám môže dávať varovania alebo ponúkať pomocné prostriedky, ale ak ich ignorujeme alebo sa spoliehame len na „zázračný zásah,“ vystavujeme sa riziku.
Viera nie je pasívnym čakaním na to, že Boh všetko zariadi, ale aktívnym kráčaním po ceste, ktorú nám ukazuje. Božia prozreteľnosť nie je len o veľkolepých zázrakoch, ale o maličkostiach, ktoré môžu mať obrovský význam. Ak pociťujeme vnuknutie ísť na preventívnu prehliadku, aj keď sa cítime zdraví, môžeme včas odhaliť začínajúci zdravotný problém. Ak nás niekto varuje pred nerozvážnym krokom, mali by sme sa nad tým zamyslieť. Ignorovaním týchto znamení odmietame spolupracovať s Bohom.
Správny kresťan si uvedomuje, že všetko, čo má – zdravie, rodina, práca, schopnosti – je dar od Boha, ktorý treba múdro využívať. Boh je vždy prítomný, ale Jeho zásahy často prichádzajú v podobe príležitostí, ktoré si vyžadujú našu pozornosť, pokoru a ochotu konať. Buďme teda vnímaví na znamenia, ktoré nám Boh posiela, a nečakajme na zázraky. Úfajme v Prozreteľnosť, ale zároveň spolupracujme na napĺňaní Božieho plánu. Boh nás nenechá napospas, ak sme ochotní počúvať a konať.
