Viacerí ateisti, obzvlášť liberálnejšieho razenia, sa na Bibliu pozerajú veľmi povrchne, nevidia do hĺbky a berú ju doslovne. Potom kritizujú biblické posolstvá ako „nezmysly“. Bibliu ale nemožno brať úplne doslovne, pretože bola písaná ľuďmi, síce z vnuknutia Boha, ale v rámci ich vtedajších jazykových či kognitívnych schopností a zároveň tak, aby bola zrozumiteľná vtedajšiemu ľudu.
Aj biskup František Tondra (odpočinutie večné daj mu, Pane), pred rokmi zdôrazňoval jednému veriacemu, ktorý striktne odmietal akúkoľvek evolučnú teóriu a kritizoval jej uvádzanie v učebniciach; že stvorenie sveta v siedmych dňoch nemôžeme brať ako naše kalendárne dni, trvajúce 24 hodín, ale že išlo o jednotlivé obdobia.
Dobre vieme, že aj rôzne biblické postavy, ako Matuzalem, mali žiť stovky rokov, tam však treba brať do úvahy, že časové jednotky sa postupne vyvíjali a menili, a to, čo vtedy označili ako rok, mohlo znamenať kratšie časové obdobie, ako je tomu dnes.
Navyše, ak by aj naozaj bolo myslené doslovne to, že pred veľkou potopou ľudia žili stáročia, tak ďalej sa v Biblii sa uvádza: „Vtedy riekol Hospodin: Môj duch nebude prebývať v človeku naveky, lebo on je len telo; a žiť bude stodvadsať rokov.“ (Gen 6,3) A naozaj, aj podľa moderných vedeckých výskumov je človek schopný žiť maximálne 120 rokov (doteraz oficiálne najstarší potvrdený človek sa dožil 122 rokov). To by značilo, že Biblia naozaj nie je „vycucaná z prsta“, keď sa to v nej uvádzalo už vtedy, pred stáročiami respektíve tisícročiami, kedy ľudia ešte nedisponovali takýmito vedeckými poznatkami.
Biblia naozaj prináša ľuďom množstvo odkazov od Boha, ale treba poznať význam metafor v nej použitých a vedieť, v akom kontexte sú rôzne veci myslené. Keď sa hlbšie zamyslíme a porovnáme mnohé biblické pasáže so súčasnými vedeckými poznatkami, zistíme, že sa až tak veľmi nelíšia.
Keď sa pozrieme napríklad na priložený obrázok a 7 dní si predstavíme ako obdobia, pričom za posledné obdobie, keď Boh oddychuje, môžeme považovať pleistocén respektíve dnešný holocén (kedy už boli dokončené horotvorné procesy a vznikol človek); tak vidíme, že súčasná veda nevidí vznik sveta až tak odlišne, ako je to opísané v Biblii, ktorá vznikla pred našim letopočtom.
Nezabúdajme, že okrem stvorenia má Sväté písmo aj ďalšie texty, napríklad Petrove listy, kde sa píše že „u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň“ (2Pt 3, 1-18).
Vedci napríklad uznali aj to, že roztvorenie Červeného mora bolo možné a Sodoma a Gomora boli zničené meteoritom (https://www.reflex.cz/clanek/veda/109371/sodomu-a-gomoru-vyhladil-vybuch-meteoritu-podobny-tomu-v-tungusce-tvrdi-vedci.html). Taktiež udalosť veľkej potopy potvrdzujú nielen viaceré historické literárne diela, ale aj súčasná veda. (https://zivot.pluska.sk/zaujimavosti/biblicka-potopa-sveta-dokazuju-najnovsie-vedecke-vyskumy-naozaj-stala)
