Článok zo socialistického časopisu z roku 1956 uvádza argumenty sovietskeho profesora – významného gynekológa, prečo by žena nemala podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, teda hovorí v prospech života. Pochopiteľne, vzhľadom na obdobie, kedy článok vyšiel, to neuvádza z kresťanského hľadiska, ale snaží sa to podložiť vedecky.
V dnešnej dobe by však bol takýto článok liberálnymi kruhmi ostro odsudzovaný a keby nevedeli, že autorom je významný profesor – gynekológ, bol by pokladaný za „bludné, tmárske“ názory Anny Záborskej. Liberáli by v taktom prípade ale odmietli uznať aj autoritu profesora, pretože oni sa síce prezentujú ako tí, čo uznávajú vedecké autority, ale len také, ako vyhovuje im.
Je tiež pozoruhodné, že v socialistickom štáte, ktorý sa dištancoval od náboženstva, bola propagovaná ochrana života aspoň v určitom období viac, ako je tomu dnes u nás, kde sa aspoň formálne hlásime ku kresťanskému dedičstvu a zakladáme si na kresťanských hodnotách.
Josif Stalin, ktorý pôvodne študoval v kňazskom seminári, zaviedol v roku 1936 zaviedol zákon, ktorý potraty zakazoval s cieľom zvýšiť pôrodnosť a podporiť rodiny. Nie je úplne jasné, či bol tento krok dôsledkom svedomia samotného Stalina a prípadných zvyškov jeho náboženskej výchovy a cítenia, alebo či išlo výlučne o súčasť širšej politiky, ktorá mala za cieľ obnoviť populáciu po traumatických stratách z čias vojny a revolúcie.
Článok vyšiel v roku 1956, tri roky po Stalinovej smrti, kedy začala nastupovať vlna destalinizácie a s ňou bolo spojené aj opätovné povolenie umelých potratov. Aspoň spočiatku sa však vedecké autority i oficiálna tlač stavali za ochranu života a snažili sa matky od umelých potratov odhovárať, malo ísť o najkrajnejšie riešenie.
Prepis článku:
Operácia, ktorej výsledok nemožno predvídať
Túto otázku som často zodpovedal. Tvrdím stále s istotou, že umelé prerušenie tehotenstva znamená pre ženu veľké zlo. Isteže, človek sa nestará o následky, keď si zákrok vyžiada trpká nutnosť. Lekári sami zakážu pôrod v prípade, že tento ohrozuje život. Nie je však zriedkavým prípadom, že medzi pacientkami nachádzam i mladé ženy po prvý raz tehotné. Neuvedomujú si možnosť neblahých následkov pre zdravie. Mám im vždy sto chutí povedať: ,,Prečo ste prišli? Odíďte!“ Chcete sa podrobiť operácii, ktorej výsledok nevie predvídať ani jeden chirurg-pôrodník, ani ten najlepší? Ste po prvý raz tehotná, ale operácia môže spôsobiť, že to bude i posledný raz. Dajte život vášmu dieťaťu. Vyjdete z materstva šťastne a víťazne, kým z operačnej sály sa vrátite prázdna a zlomená!“
Sovietska strana a vláda udeľuje každoročne viacdetným matkám rady: ,,Matka-hrdinka“ a ,,Materinská sláva“.
,,Chceli sme byť voľní…“
Chcem toto povedať ženám, ktoré sa veľmi ľahko rozhodnú pre umelé prerušenie tehotenstva. Treba porozmýšľať. Často len bezvýznamné príčiny pobádajú ženy k tomu, aby sa odhodlali k takémuto nebezpečnému kroku. Niektoré si myslia, že im bude dieťa na ťarchu, iné sa obávajú o svoju líniu. Sú i muži, ktorým je dieťa na prekážku a nútia k tomuto kroku svoje manželky. Život však kruto trestá tých, ktorí si počínajú proti prírode! Pamätám sa na pacientku, ktorá mala 30 rokov, keď prišla ku mne. Hovorila: ,,Pred piatimi rokmi som si dala urobiť prvé umelé prerušenie tehotenstva. Môj manžel i ja sme chceli byť voľní. Operácia, hoci ju robil výborný chirurg, mi zničila zdravie. Bola som dlho chorá a odvtedy som nebola tehotná. Pomôžte mi. Dieťa je jediným našim prianím.“ Táto žena sa liečila dlhé roky, podstúpila mnoho bolestných zákrokov. Všetky úspory im pohltilo uskutočnenie ich sna – mat dieťa. I ja som začal strácať nádej. No konečne nadišiel deň, keď sa cítila matkou. Pôrod však bol ťažký a len s námahou sa podarilo zachrániť matku i dieťa. Dievčatko už chodí do školy. Jej matka mi raz povedala: ,,Nech sa stane čokoľvek, moja dcéra si nesmie dať nikdy umele prerušiť tehotenstvo!“
Iná moja pacientka sa liečila celých desať rokov po nešťastnom zákroku. Koľko len sĺz preliala, kým sa stala matkou!
Toto však boli šťastné prípady, keď vrelá túžba matky a dvojnásobná starostlivosť lekára dosiahli úspech. Nie je tomu však vždy tak. Poznal som mladú prekvitajúcu umelkyňu, ktorá nechcela za nič na svete rodiť. Obávala sa viazanosti a preto si dávala robiť zákrok za zákrokom. Rok po poslednom prerušení tehotenstva ma bola navštíviť. Nepoznával som ju. Mala iba 30 rokov, no bola zostarlá, zvädnutá. S trpkosťou sa sťažovala na roztržky medzi ňou a manželom. Vyšlo najavo, že manžel bol vždy proti takýmto zákrokom, najmä proti poslednému a chcel mať dieťa. Umelé prerušenia tehotenstva si však dávala robiť tajne. ,,Prosím vás, uzdravte ma. Opustí ma manžel.“ Liečenie sa nevydarilo. Neskôr som sa dozvedel, že manželia sa rozišli. A žena, ktorá nekonečne ľúbila svojho muža, zostala sama.
Prečo som to urobila? Čítaš otázku v očiach Kati. Po umelom prerušení tehotenstva sa lieči, no či bude môcť mat kedy ešte vlastné dieťa: Nevedno… Inak je to s touto mladou Moskovčankou. Malá Natašenka, na ktorú sa so svojím manželom toľko tešili, sa narodila v stave klinickej smrti. Lekári urobili všetko, aby dieťatko zachránili. Podarilo sa! Radosť mamičky nemožno na papieri vyjadriť.
Starostlivosť o dieťa: Uskutočňuje sa od prvej chvíle, keď maličké uzrie svetlo sveta. Zaslúži si. Je budúcnosťou národa.
Otec sa vrátil
Iný prípad. Mladá študentská domácnosť sa rozpadávala, akonáhle žena cítila, že je tehotná..
– Musíme študovať. Nemáme čas starať sa o deti, hovorieval manžel. Žena však trvala na svojom: — Nezabijem svoje dieťa!
Opustil ju. Mladá žena však zniesla odvážne tento úder. Narodili sa jej dvojčatá. Manželova matka pomáhala svojej neveste pri ich výchove. Deti mali práve rok, keď zaklopal na dvere otec. – Chcel som vidieť deti- hovoril so slzami v očiach. Keď ich v detskej izbietke zbadal, povedal: – Ak môžeš, odpusť mi.- Nežne tisol deti pritom na svoju hruď. Nedávno som stretol túto ženu, ako kupovala nábytok. Hovorila: -Môj muž sa stal príkladným otcom. Nechceme viac myslieť na to, čo nám mohlo zlomiť šťastie.
Ešte som poznal manželov študentov. Bývali oddelene a veľmi trpeli tým, že nemali vlastný byt. Za daných podmienok nechceli mať dieťa. Dvakrát si dala žena urobiť zákrok. Roky ubehli. Teraz majú priestranný byt, nič im nechýba. Majú sa radi a predsa sú nešťastní. Chceli by deti, ale žena už nemôže nikdy byť matkou. Na minulosť spomína: Prečo sme len boli tak ľahkomyseľní? Všetky životné ťažkosti sme prekonali. Mali sme z nich strach a preto sme stratili skutočné šťastie.
Len v najkrajnejších prípadoch!
V našej krajine zrušili zákon o zákaze umelého prerušenia tehotenstva. Žena má právo rozhodovať sama v otázke materstva. Ak ju okolnosti skutočne nútia, k zákroku sa nemusí obracať tajne na pochybných ,,odborníkov“. Zákrok sa urobí za dobrých podmienok, v dobre vybavenej operačnej sále, pod dozorom najlepších lekárov. Tie ženy však, ktoré si myslia, že zákrok za takýchto dobrých podmienok je ľahkou operáciou sa mýlia. Aj keď sa operácia podarí, aj keď sa žena cíti dobre, nemožno z toho vyvodzovať, že všetko dobre skončilo. Koľkokrát sa stane, že žena po takomto zákroku začína rapídne strácať svoju sviežosť, krásu i mladosť. Žena sa má rozhodnúť pre umelé prerušenie tehotenstva len v najkrajnejších prípadoch. Vtedy, ak lekári naliehajú, keď nutnosť je skutočne dokázaná. Vo všetkých ostatných prípadoch má dať dieťaťu život. Narodenie dieťaťa je neoceniteľný poklad pre matku, pre rodinu a pre celú spoločnosť.
