Dňa 17. novembra si pripomíname 35 rokov od historických udalostí, ktoré zmenili tvár našej krajiny. Tieto udalosti boli výsledkom už dlhšie trvajúceho procesu a snahy prospechárov a rôznych protištátnych živlov o získanie väčšieho podielu na politickej moci a na našom národnom bohatstve. Je pravdou, že aj množstvo bežných ľudí bolo nespokojných s vtedajšou realitou socialistického režimu, ktorý, ako objektívne musíme poznamenať, mal množstvo nedostatkov a chceli jeho vylepšenie, ale väčšina z nich neočakávala, aký to bude mať vývoj.
Tento deň je považovaný za symbol boja za slobodu a demokraciu. Avšak pohľad na následky týchto udalostí nie je jednoznačný. Kresťansko-socialistické hnutie v tomto kontexte vyjadruje presvedčenie, že 17. november 1989 a jeho následky nepriniesli nášmu ľudu prospech, aký mnohí očakávali, ba viacerí z nás sa ocitli v situácii, ktorá je podstatne horšia než tá, ktorá existovala pred rokom 1989.
Po páde socialistického režimu sme sa ocitli na prahu novej éry, ktorá však nie je sprevádzaná spravodlivým rozdelením bohatstva a rovnakými príležitosťami pre všetkých občanov. Zatiaľ čo niektorí jednotlivci sa rýchlo adaptovali a získali ekonomické a politické výhody, mnohí ľudia sa ocitli v hlbokej chudobe a sociálnej neistote. Privatizácia, ktorá zmenila ekonomiku krajiny z príkazovej, centrálne plánovanej na trhovú, nepriniesla prosperitu obyvateľom našej vlasti, ale prospela záujmom niekoľkých privilegovaných skupín, pričom sociálna situácia obyčajných ľudí sa zhoršila a došlo k nárastu nerovnosti a koncentrácii bohatstva v rukách úzkej skupiny.
Rovnako tak zmeny v oblasti politického systému nepriniesli stabilitu a zodpovednosť, ktoré by mal demokratický štát poskytovať svojim občanom. Množstvo nových politických subjektov a ich vzájomné i vnútorné rozpory často ukazovali na zlyhanie v zodpovednom správaní sa k verejným záujmom a riadeniu štátu. Korupcia, neúcta k verejným prostriedkom a neschopnosť zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých občanov stali sa tragickými dôsledkami politických zmien.
Následky týchto zmien však nezostali len v oblasti ekonomiky. S transformáciou politického systému prišiel aj morálny úpadok. V spoločnosti, ktorá sa aj v období socializmu dosť opierala o hodnoty kresťanskej morálky, bol pád socialistického režimu privítaný pozitívne kresťansky zmýšľajúcimi ľuďmi v domnení, že konečne zavládne skutočná náboženská sloboda. Začiatok 90. rokov bol sprevádzaný eufóriou, stavaním nových kostolov, krížov, návštevami pápeža, púťami, väčším zapojením mládeže do slávenia… No postupne sa začali prejavovať tendencie, ktoré tieto hodnoty podkopávali. Sloboda, o ktorej sa všade hovorilo, sa často zneužívala na podporu individuálnych záujmov a ziskov, čo viedlo k erózii etických princípov v politike aj každodennom živote. Hodnoty, na ktorých kresťanstvo stojí – ako je úcta k blížnemu, rodine, starostlivosť o slabších, spravodlivosť a pokora – sa postupne dostali na okraj záujmu a dnes sú často prehliadané či zosmiešňované. Svedčí o tom nielen korupcia a morálny relativizmus v politike, ale aj narastajúca rozdelenosť a egoizmus v každodennom živote. Sloboda bez morálky a hodnotového ukotvenia vedie iba k chaosu a strate zmyslu pre spoločné dobro.
Kresťansko-socialistické hnutie vyjadruje presvedčenie, že pravá sloboda a demokracia nemôžu existovať bez spravodlivosti a rovnosti. Ak sa nezakladajú na hodnotách, ktoré sú vyjadrené v kresťanskej morálke, na láske k blížnemu, úcte k životu a starostlivosti o chudobných – bude takzvaná sloboda len nástrojom rozdelenia spoločnosti na tých, ktorí majú, a tých, ktorí nemajú.
Z tohto pohľadu Kresťansko-socialistické hnutie vníma 17. november ako symbol politickej zmeny, ktorá ale nebola sprevádzaná pokrokom ani v národnom hospodárstve a životnej úrovni obyvateľstva, ani v etických a spoločenských hodnotách, aký by sme si želali. Pripomíname, že skutočná sloboda sa nemeria iba právami, ale aj zodpovednosťou a pevnými hodnotami. Naša krajina potrebuje obnovu hodnôt, ktoré nám dávajú pevný základ pre lepšiu budúcnosť pre všetkých.
Kresťansko-socialistické hnutie, 17. novembra 2024
