Kresťansko-socialistické hnutie odsudzuje streľbu na premiéra Roberta Fica a modlí sa za jeho uzdravenie.
HANDLOVÁ, 15. mája 2024 – Na Fica strieľal Juraj Cintula, jeden zo zakladajúcich členov Literárneho klubu Dúha (nie je známe, že by názov klubu mal niečo spoločné s podporou LGBTI komunity), ktorý sa ešte ako šesťdesiatnik živil poctivou prácou SBS-kára v nákupnom centre a pred niekoľkými rokmi bol na konci služby napadnutý (násilie plodí násilie) sfetovaným mladíkom (produkt tejto doby a liberálnych myšlienok). Zažil si zrejme viackrát na vlastnej koži neprispôsobivé správanie niektorých našich spoluobčanov, napriek tomu sa nestal neonacistom, naopak bol ich odporcom. Odsudzoval aj Kotlebove hliadky vo vlaku.
Počas školských čias, ako sám uvádza, chcel „položiť svoj mladý život na oltár socialistickej vlasti„. Neskôr, podobne ako mnohí, aj on videl „ľudskú tvár“ v Dubčekovi. Počas „Nežnej“ podporoval prevrat a VPN. V divokých 90. rokoch stál na strane opozície proti Mečiarovi. V dnešnej neo-dobe bol veľkým podporovateľom hnutia Za slušné Slovensko, Čaputovej, Stankeho (Matoviča nie) a iných liberálnych fanatikov dnešnej doby. Ostalo mu niečo aj zo sociálneho cítenia a uznával dokonca Che Guevaru. Bol intelektuál a pravdepodobne vzdelaný človek, ale neveril v Boha (aj keď považoval Bibliu za historický klenot), len vo vedu ako mnoho dnešných ľudí (vedou ale človek objavuje len to, čo mu umožní Boh). Veril v liberálnu demokraciu a domnieval sa, zrejme podobne ako Fukujama, že koncom dejín bude liberalizmus, kedy nastane dlhé obdobie blahobytu „bez rasy, viery, národa„, až kým Zem nepohltí Slnko (stotožňoval sa s pomenovaním „slniečkár„).
V roku 2016 chcel založiť Hnutie proti násiliu ako pokračovateľa „tradícií“ Verejnosti proti násiliu.
Pravdepodobne išlo o rebela, voľnomyšlienkára, ale zároveň aj citlivého človeka, ktorý chcel, ako väčšina ľudí na Slovensku, len žiť v pokoji a bol nespokojný s dnešnou realitou tak, ako mnohí iní. Veril však stále v nejaké ideály demokracie, o ktorej väčšina triezvych ľudí už dávno zistila, že to bol len klam a ilúzia.
Ako môžeme vidieť, cesty Božie sú nevyspytateľné a zakladateľ Hnutia proti násiliu nakoniec sám nevidel iné východisko, ako zobrať osud do vlastných rúk a použiť násilie voči premiérovi, ktorého strana legitímne v demokratických voľbách vyhrala voľby.
Okrem toho, že porušil svetské zákony, dopustil sa aj ťažkého hriechu proti 5. Božiemu prikázaniu.
Neprináleží nám súdiť páchateľa ako človeka, len odpustiť. Zároveň prajeme a vyprosujeme premiérovi Ficovi úspešné zotavenie zo zranení a skorý návrat do úradu.
